Rád by som si kúpil muzikantský Van od škodovky...

18.01.2025 20:03

Hudobník a fenomenálny gitarista Juraj Burian je stále na cestách a pre náš online magazín otestoval nový model Škoda Superb v edícii Laurin & Klement. Jeho prvé aj terajšie auto je značky Škoda, s ktorou je spokojný. Dojmy z testovacieho Superba si môžete pozrieť vo videách na youtube kanáli Auto a žena. Rozhovor vám ponúkame na našej stránke a prajeme Vám príjemné čítanie...

Juraj, koncom roka si hral s Andrejkou Zimányiovou v Ríme a teraz v Novom roku ťa čaká koncertná šnúra s Paľom Hammelom a dokonca vám vyšlo cédečko. Čo mi k tomu povieš?

Nový rok sme začali koncertom s Palim Hammelom v Bruseli, ale aj s Andrejkou budeme mať koncerty, takže práce je dosť. Cédečko nám vyšlo s Palim Hammelom, a na koncertoch sa ho snažíme promovať. Ešte budem hrať na spomienkových koncertoch Vaša Patejdla, pretože som bol jeho dlhoročný člen skupiny. Inak som známy tým, že som odporca môjho cédečka, pretože som veľmi prísny na seba. Viem, že by som nebol spokojný, ale nedávno mi jeden kamarát povedal, že ak tu raz nebudem, tak by si rád vypočul moje skladby, tak možno to prehodnotím a niečo bude, ale kedy?!

Ďuri, doma ste nemali auto a ty si bol prvý v rodine, čo si si kúpil škodovku 120. Si fanúšik tejto značky?

Veru, moje prvé auto bola škodovka a zatiaľ aj posledné. Spomínam si, že cez víkendy za starých čias, boli susedia vždy pod autom a opravovali autá. O mne sa to nedalo povedať, pretože som len užívateľ auta a opravovať som nič nevedel. Možno, tak vymeniť koleso, ale to je všetko. 

Mal som niekoľko škodoviek, Favorit, Fabia a doteraz mám štvorkolku Yetiho, kde mám nabehaných úctyhodných 250 tisíc km bez nehody, ale servisujem ho, vždy, keď treba. Môj office potrebuje veľký priestor na aparatúru a muzikantské auto pre kapelu je dodávka. Ak by škodovka vyrobila, nejaký muzikantský van, tak si ho určite kúpim...

Nemal si nehodu z tvojej viny, ale nedávnom pri brzdení, do teba nabúral vodič, ktorý mal rozbité auto, lebo si mal vzadu guľu, ale ty si nemal nič…čo sa vlastne stalo?!

Ako som vychádzal z Mosta SNP, kde treba dať prednosť, je tam teraz električková zastávka, ktorú stavajú. No a, vodič sa zamyslel, a nabúral do mňa. Priznal si chybu a bol si vedomý, že bol na vine. Takéto nehody som mal trikrát, že do mňa nabúrali. Pevne verím, že trikrát a dosť… :)

Lenže trikrát si mal defekt kolesa…?!

Tak to je vtipná príhoda! 3x defekt cestou na koncert a 1x cestou naspäť! Najprv som dostal klasický defekt vo vyššej rýchlosti, ale to som ustal a dal som si rezervné koleso. Ponáhľal som sa na koncert, a dostal som defekt aj na to druhé koleso, tak mi ho vzali a opravili ho. Cestou z Plzne domov, mi zase praskla tá rezerva, nakoľko bola úplne zjazdená. Mal som už toho ozaj dosť! Vzal som si taxík, nechal tam auto a riešil som to potom v nasledujúcich dňoch...keď sa darí, tak sa darí...

Spomínal si, že si bol v Číne, a nejaký čas si žil v Bostone. Prezradíš niečo o ich doprave a vodičoch?

V Číne je nonstop kolóna! Celý deň! Množstvo áut a značiek, ktoré som absolútne nepoznal, ale vyzerali dobre. Majú to tam rozdelené tak, že niektoré dni môžu ísť autá s párnymi a iné dni s nepárnymi značkami. Bohaté rodiny majú párne aj nepárne značky, ale tiež musia ísť v aute dvaja alebo traja. V štátoch je to podobné, že sú pruhy, kde musia ísť minimálne dvaja v aute. Tiež sú tam kolóny a snažil som sa v Bostone ísť do tzv. lievikov. Oni tam jazdia plynule, a pomaly, ale nechcú ťa pustiť. Musíte mať takú zdravú drzosť a nemať strach, inak čakáte polhodinu, kým vás pustia. 

A čo Sovietsky zväz, kde si bol na koncertnom turné? Ako sa tam jazdilo a čo si tam zažil?

V komunistickom Sovietskom zväze som zažil vodičov, ktorí boli veľmi znalí techniky… zdatní opravári, pretože boli nútení si opraviť všetko, bola u nich zlá ekonomická situácia. Cesty boli priamo úmerné autám. Koncertovali sme tam s VV systémom Vlada Valoviča asi 45 dní. Išli sme tam aj vlakom, 4-5 hodín a potom bola prvá zastávka. Videl som tam často jazdiť Volgy, čo boli populárne a spoľahlivé autá na tú dobu. Niečo vydržali. Mali sme tam so sebou prideleného policajta, aby sme boli pod kontrolou, dával na nás pozor. Bol to človek, ktorý nám veril, pretože sme neboli problémoví, tak nás potom nechal a mohli sme sa voľne pohybovať. Boli to iné časy… 

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť