Rád by som si splnil sen...zašoférovať si traktor alebo kombajn!

11.01.2025 20:08

Peter Preložník - hudobník, autor filmovej hudby a pedagóg na konzervatóriu. Zážitky za volantom, ekológia, fanúšik značky Mazda a iné zaujímavosti si prečítate v rozhovore. A nielen to, pretože Peťo si vyskúšal prémiové plugin hybridné SUV Mazda CX-80, ktoré ho dojmy si môžete pozrieť na youtube www.autoazena.sk vo videách :)

Peťo, ako to stíhaš, keď si ešte k tomu všetkému majiteľom nahrávacieho štúdia, ale povedz mi o tom tvojom tajnom sne?!

V detstve som chcel byť traktorista a kombajnista! Neskôr som síce zmenil plány, ale možno raz si raz nejaký veľký stroj zašoférujem! :D Chodil som do ZUŠ-ky, v osmičke sme mali s kamošmi prvú kapelu a s veľkou slávou sme vystúpili na záverečnom večierku. Hrali sme rôzne pesničky, ale hlavne beatlesovky. Neskôr som študoval na Elektrofakulte so zameraním na zvukovú techniku a začal sa tiež profesionálne venovať hudbe, najmä jazzu. Mám svoje zvukové štúdio, kde nahrávam, mixujem a produkujem hudbu, takže robím to, čo ma baví. 

Tvoja práca vyžaduje neustále cestovanie…pospomínaj, na tvoje prvé auto?

Rodičia mi kúpili ojazdený poľský fiat – maluch, kde sa moc nezmestilo. Klávesy som mal na sedadle spolujazdca, sedadlá sa nedali sklápať, ale na moje šoférske začiatky to stačilo. Ručný štartér to malo na bočnej strane sedadla vodiča. Zážitkov s týmto autom mám veľa, ale pamätám si na jeden v zime, keď som chcel naštartovať a nedalo sa! Len to chrčalo, ani vypnúť kľúčikom to nešlo. Otvoril som kapotu a hneď som pochopil, čo sa tam deje – zamrzlo lanko štartéra. Chytil som palicu a ten bowden som od ľadu obúchaval a tým ho uvoľnil. Inak to bolo spoľahlivé auto, vždy ma doviezlo tam, kam bolo treba. Potom sa predalo na súčiastky majiteľovi servisu.

Zaspomínajme si na úplne prvé tvoje začiatky šoférovania a čo si pamätáš z tvojej rannej šoférskej mladosti?

Dedo ma naučil šoférovať, keď som mal asi 7 rokov! S bratrancom nás bral na pole za dedinu a pre nás to bolo vždy za odmenu, keď sme boli dobrí. Jazdili sme na Škode 100 po poľnej ceste, väčšinou na dvojke. Bol to môj prvý kontakt s autom, na ktorý nezabudnem. Potom prišli prvé ťukesy, keď som sa v noci vracal z koncertu niekde za Trnavou. Bola zima a išiel som dedinkami pod Karpatami. Bol silný mráz a úplne sucho, žiadny sneh, cez deň svietolo slnko. Dostal som šmyk v zákrute a ocitol som sa v priekope. Nič sa mi nestalo ani auto nebolo na tom zle, iba dokrčené dvere. Celý čas išli za mnou policajti a povedali mi, že keby som sa nevybúral ja, tak by sa vybúrali oni. Čistý ľad, keďže tade pretekala riečka a v noci vlhkosť zamrzla. Odťahovka ma vytiahla a domov som došiel po vlastných kolesách.

Viem, že využívaš záchytné parkovisku v Pezinku a potom ideš do práce vlakom. Prečo, si sa tak rozhodol?

Autom idem z Viničného do Pezinka na železničnú stanicu, kde ho nechám zaparkované na veľkom parkovisku a idem vlakom do školy. Nemá pre mňa zmysel ráno ísť autom v kolóne do Bratislavy, keď som vlakom rýchlejšie za 20 minút na Konzervatóriu, kde učím. Doprava je v dnešnej dobe katastrofálna, pretože áut stále pribúda a bude to horšie. Ľudia sa budú musieť naučiť to kombinovať ako ja, keď chcú ušetriť čas. 

Cestoval si do zahraničia v rámci práce či dovolenky. Čo si také zažil z hľadiska dopravy v iných krajinách?

V Berlíne sa mi páčil dopravný systém. Vošiel som do mesta a zelená vlna ma sprevádzala až do centra. A to je obrovské mesto... videl som príjazdovú cestu a za sebou bolo množstvo semafórov, ale všetko to išlo plynule bez zastavenia. Vo Viedni je to podobné, dobrý je tam okruh, len treba sledovať odbočky. Zažil som Thajsko, kde som jazdil prvýkrát na mopede a ešte vľavo! Neustále prepočítavanie v hlave, čo mám robiť. Držal som sa pri krajnici ako na bicykli, takže, ak by bol problém, tak by som zastal. Oni tam nepochopiteľne jazdia, pretrúbia sa a idú. V Indii to bolo podobné, tam som nešoféroval, ale vozil som sa v tuk - tuku. Kravy, bicykle, ľudia, psy, autá, autobusy...všetko možné.

Si fanúšik značky Mazda. Ako si sa k nej dopracoval?!

Dlhé roky som mal jazdenky až raz som sa rozhodol si kúpiť nové auto. Bratranec pracoval v Mazde, v Nitre, tak mi poradil. A kúpil som si Mazdu 3, dvojliter benzín Skyactiv. Mám ho sedem rokov a neviem si ho vynachváliť. To auto jazdí bez jedinej poruchy, ale starám sa, servisujem. Vyskúšal som si teraz  plugin hybrid a celkom sa mi to zapáčilo aj priestorom, variabilitou, tichosťou a jazdným komfortom. Na dome mám fotovoltiku, tak by som ho vedel nabiť lacno a ekologicky. Koncept plugin hybridu sa mi páči.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť