Relaxujem spevom za volantom…

10.09.2022 09:04

Charizmatická herečka Lenka Libjaková v rozhovore prezradila, v ktorých divadlách sa s jej hereckým umením môžeme stretnúť, čo pripravuje, ale aj iné zaujímavé príhody z ciest, ktoré zažila na našich cestách, ale aj v zahraničí. Prvýkrát si sadla do nového modelu SsangYong Tivoli Grand a jej dojmy z testovania vám tiež ponúkame…

Skončila si herectvo pred dvomi rokmi a zatiaľ neplánuješ byť stálou členkou nejakého divadla?

Som na voľnej nohe, čo mi vyhovuje, pretože mám viacero pracovných aktivít. Hrám v rôznych divadlách DPM, Stoka, Nude, Uhol_92. Hrám aj v Prahe, kde ma môžu diváci vidieť v muzikáli Lazarus, ktorý pred smrťou napísal David Bowie. Je tvorený z jeho piesní a je to o mužovi, ktorý nie je z tohto sveta. Hrá sa to aj v divadle Aréna a hlavnú rolu hrá Robo Roth, ktorý hľadá nejakú nádej a práve ja zosobňujem dievča, ktoré ju predstavuje. Potom pripravujeme novú hru Never forever v divadle DPM od nemeckého dramatika Falka Richtera. Tento rok som natočila v Čechách film Hadí plyn a budúci rok by som mala točiť film 27 s režisérom Gregorom Valentovičom.

Rada relaxuješ za volantom a robíš aj cesty k našim susedom do Čiech. Pritrafila sa ti u nich nejaká nečakaná kolízia?

Zhodou okolnosti som nedávno išla do Čiech a vpálilo do mňa auto akurát tri hodiny pred predstavením v Brne. Vodič išiel veľmi rýchlo a nepozrel sa, no ja som tiež nepredvídala. Samozrejme, že som bola v šoku a zmohla som sa zatelefonovať do divadla, že nestihnem včas prísť na predstavenie. Povedali mi, že mám počkať, kým mi odtiahnu auto a potom pošlú po mňa taxík. Aj policajtom sme volali, ale v ten deň bolo toľko nehôd, že neprišli pokiaľ nešlo o život. Vypísali sme formuláre o nehode a auto odtiahli do Bratislavy. Predstavenie som našťastie stihla.

Pokutu za parkovanie ani za iný priestupok si zatiaľ neplatila, ale čo sa parkovacej politiky týka, ako to celé vnímaš, čo sa momentálne deje v Bratislave?

Nejaký krátky čas bývam s priateľom na Miletičke a tam ešte nefunguje parkovacia politika ako v iných častiach Bratislavy. Máme na aute nálepku staromesťanov, ale zatiaľ sme si žiadnu papuču ani lístok za stieračom nenašli. Určite to má ešte nejaké nedostatky, ale čo je pozitívne, že nemám problém zaparkovať, odkedy sa zaviedla táto parkovacia politika. Onedlho budem rezident Ružinova a verím, že to bude to isté a vždy nájdem miesto na parkovanie. 

Zažila si nemilú príhodu počas tvojho šoférskeho života? 

V začiatkoch môjho šoférovania som mala na aute špézetku - Žiar nad Hronom, lebo odtiaľ pochádzam. Stála som na červenej, okno som mala stiahnuté, spievala som a mala dobrú náladu. Zrazu okolo mňa prefrčal motorkár a dosť vulgárne mi niečo na tú žiarsku špézetku zakričal. Zostala som v šoku, nuž aj také nemilé príbehy zažívam, ale priznám sa, že ma to skôr rozosmialo ako nahnevalo…odkedy mám bratislavskú špézetku, tak sa mi nič podobné nestalo. 

Spomínala si, že máš za sebou nejaké tripy v zaujímavých destináciach. Priblížiš nám ich dopravu a vodičov, ktorí tam šoférujú?

Zaujímavou skúsenosťou bolo jazdiť v Maroku, lebo tam všetci jazdia šialene a neexistujú tam žiadne pravidlá. Zo začiatku som bola z toho vystresovaná, ale potom som si na to zvykla a pochopila som, že každé zatrúbenie neznamená, že sa na mňa niekto hnevá, ale upozorňuje ma, čo ide urobiť. Vo Vietname som si nesadla za volant, pretože tam som mala veľký rešpekt v cestnej premávke. Jednak to množstvo ľudí v autách, na skútroch…a chodcov tam bolo neúrekom, tak som nemala tú odvahu sadnúť si za volant. Ani tie cesty neboli vždy dobré…

Minulý rok si bola na dovolenke v Taliansku. Odporúčala by si nám nejaké jedno miesto, kde sa ti najviac páčilo?

Počas covidu sme s priateľom dali cestovateľskú “bádačku” po Toskánskych cestách a dostalo ma to. Hlavne jedno historické mesto San Gimigniano s 15-timi vežami a stredovekou kultúrou. Krásne kamenné hradby s úžasnými výhľadmi a k tomu dobré talianské víno so syrom, čo bolo veľmi romantické. Inak oni tam majú toleranciu na alkohol a môžete si dať deci vína k obedu a nezoberú vám vodičák. 

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť