Reprezentatívny manažér

Bývalá moderátorka TA3 a momentálne hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman Habancová vyskúšala 240 koní pod kapotou VW Passat Alltrack.

Niekoľko rokov ste pôsobili v rádiu, v Slovenskej televízii aj ako PR manažérka na útvare Komunikačného centra. Potom  v​ TA3 a teraz práca, ktorá obnáša dosť veľké vyťaženie, je vidieť spokojnosť na vašej tvári. Stíhate sa venovať malej Lare pri vašej vyťaženosti?
Dcérka je moje všetko a ako asi každá matka, keď treba skĺbime všetko. A našťastie mám nielen skvelých rodičov, ale aj prácu, ktorá mi umožňuje skĺbiť aj rodinné povinnosti, aj prácu a občas ostane aj čas na zábavu​. Okrem toho ma​ táto práca​ veľmi baví a podčiarkujú to aj ľudia, ktorí sú​ jej súčasťou. Už by som ani nemenila. Je mi fajn, lebo dobrá atmosféra v práci ma neustále nabíja a posúva ďalej. Bratislavská župa je vlastne taký štát v štáte! Má pod sebou dopravu, školstvo, kultúru, cestovný ruch, sociálne veci, zdravotníctvo, takže okruh práce je rozmanitý a to mám rada. Každý deň riešime čosi iné.

Po maturite predpokladám prišla klasická autoškola a ako väčšina teenegerov ste sa no vrhli aj vy?
So šoférovaním som koketovala už predtým. S ocinom som jazdila všade možne, po ​skrytých cestičkách, po poliach, ale aj v teréne. Na maličkom Nissane Micra. Naši boli nadšení z toho, ako mi to dobre ide, ale mne sa po autoškole nejako nechcelo jazdiť, stratila som záujem. Už to nebolo zakázané, už som na to mala doklady, takže šoférovanie stratilo pre mňa na chvíľu punc čohosi vzrušujúceho a tajomného. Našťastie to netrvalo dlho. Ocino ma nenápadne po troch mesiacoch prinútil sadnúť si za volant. Musela som si ísť niečo vybaviť a bolo potrebné ísť autom. Opýtala som sa ho, či by ma neodviezol a namiesto odpovede mi dal kľúče od auta a že choď si sama. Tak som sa „vyklepaná“ odhodlala a som mu za to vďačná. Bola som na seba hrdá a odvtedy vlastne jazdím nonstop. Najprv na starúšikovi Renaulte 9,a teraz na Mazde CX-5. Šoférovanie mám rada, je to pre mňa nevyhnutnosť i relax v jednom.

Usmievate sa, takže milá spomienka pri kúpe vášho plechového miláčika?

Vybral mi ho manžel. Rozmýšľali sme o praktickom a rodinnom aute do mesta, ale aj k našim na Záhorie. Najprv som o ňom nevedela, ale potom,​ keď si ho bol vyskúšať mi prezradil, že voľba padla na toto auto. A v predajni si ho doteraz pamätaj​ú​. Vraj bol ve​ľ​mi tichý a počas skúšobnej jazdy sa s predajcom nerozprával, na nič sa nepýtal. No keď vystúpili, z môjho muža vyšlo, že ho berie a zmluvu môže spísať hneď. ​Asi ich prekvapilo, že sa ani nepokúsil zjednať cenu...Tak sa všetci tešili a ja​,​samozrejme, ​najviac, lebo som ho dostala na Vianoce! Mala som veľkú radosť. Kto by nemal​?!​

A čo parkovanie...alebo ako väčšina žien máte s tým občas problém?
Neskromne hovorím​, že​ nemám. Vodorovne alebo pozdĺžne, je to jedno a dokonca aj s vozíkom zaparkujem. Aj zacúvam, keď treba. Mala som dobré vzory v rodine a je to vždy pre mňa výzva. Som už taká. S parkovaním predsa máme aj spolu príhodu, keď sme sa mali stretnúť na rozhovor. Chcela som zaparkovať na jedno miesto pred známym nákupným centrom. Lenže sa mi tam vopchal nemenovaný herec z Juhoafrickej republiky. A pri tom ma videl, že tam chcem zaparkovať a drzo ma predbehol. Ešte sa škodoradostne usmieval. Také správanie vo mne vyvoláva poriadny adrenalín!
Adrenalínových prvkov okrem arogantnosti mnohých vodičov na cestách je viac. Spomeniete si?
Hulvátstvo a rýchle myšičkovanie v meste naozaj nechápem. Vtipné je, že sa potom naraz stretneme na križovatke, na červenej, ale ja som sa nepotrebovala predierať a prišla som zarovno s ním. Adrenalín mi stúpa niekedy ​aj ​pri sviatočných vodičoch, keď sa plynulosť cestnej premávky spomaľuje. Inokedy, keď sa vodič pomaly blíži do križovatky a z križovatky pokračuje rovnako, tak ho naštvane chcem predbehnúť a on pridá. Tak to čo je?! Takisto som alergická na parkovanie ľudí, ktorí zaparkujú p​á​r centimetrov od auta  potom nevedia vystúpiť,​ takže​ oškrú auto. Skôr mám pocit, ako keby ľudia zleniveli a prestali rozmýšľať. Stále sa ponáhľajú a myslia len na seba. Veď na ceste ale nie sú sami. Sú tam možno aj opatrnejší vodiči, ktorí idú pomaly práve preto, že poznajú svoje limity. A keď sa zjaví húkajúca sanitka, to už ani nehovorím, ako sa jej "uhýbajú".​
Hovoríme o autách, ale vonku už je teplo a na cestách je množstvo motorkárov. Čo vy a motorky?
Motorky môžem. Môj muž a ocino s maminou ma dokonca nepriamo priviedli k tomu, že som si urobila vodičák na motorku. Robila som ho na Jawe 350-tke. Vtipné bolo, že som ju nevedela dať na stojan, čo bol problém, keďže to bolo súčasťou skúšky, ale jazdenie mi išlo. Vedela som krásne s ňou odísť, neskackalo mi to, lepšie ako niektorí chalani v autoškole. Iba ten stojan! Vraj to je len o technike. Toľko som sa to učila​,​ až som to nakoniec dala, v tomto smere som multifunkčná. A ten pocit, keď človek je na motorke jazdu si úplne inak vychutná ako v aute. Potom som išla na vysokú ​školu do Bratislavy ​a už som sa tomu nevenovala. Ale chcela by som si to osviežiť a opäť nakopnúť naše tátoše a rada by som chcela odviezť aj moju dcérku, keď bude veľká, lebo zatiaľ ju vozím len na bicykli.

Čo taký adrenalín, pri ktorom prežívame pocity ako pri petekaní. Zažili ste nemecké diaľnice, kde sa dá jazdiť s neobmedzenou rýchlosťou?
Na ceste do Kolína nad Rýnom som si vyskúšala nemecké diaľnice a aj rýchlosť okolo 180 km/h. Veď treba občas prevetrať tie kone pod kapotou, aby nezleniveli! Ocenila som aj prehľadné dopravné značenie a nikto na vás netrúbil. Väčšia ohľaduplnosť na ceste, ale bola som prekvapená, že na diaľniciach bolo dosť veľa obmedzení, tak tú rýchlosť som si vychutnala len na pár úsekoch. Za to v Taliansku, keď sme išli do Florencie sa​ jazdilo neuveriteľne adrenalínovo. Samé trúbenie, ale oni si tak dávajú najavo, že pozor idem ja! Na kruháči boli od nás na 1 cm, čo nám nebolo jedno. Ale domáci nás upokojovali, že to majú v oku a že do nás nenabúrajú. Ozaj a v Toskánsku sme zažili divé svine na ceste, tak to bola „podívaná“... Tento adrenalín mám každý týždeň, keď idem k našim do Holíča alebo naspäť do Bratislavy, cez lesný úsek sa srnky len tak mihajú a občas aj jeleň, tak tam naozaj ide noha z plynu dole a oči sú nastražené.

Zažili ste aj iné zaujímavé mestá okrem Európy?
V New Yorku​ mi​ pri pohľade na šoférovv, taxikárov behal mráz po chrbte. Tam by som nejazdila. Je to tam veľmi rýchle, uponáhľané, veľa áut. A aj viac kolón ako u nás. V Thajsku sme zase zažili veľké otvorené SUV-čka, keď nás nimi viezli strmými kopcami k vodopádom. Držali sme sa, báli sme sa, ale dôverovali sme veľkým pneumatikám a dali sme to. To bol väčší zážitok ako zo slonov, na ktorých sme tiež jazdili, ale slon je pomalý dopravný prostriedok, pokiaľ sa nerozbehne, haha.
Pokuty, nehody, šmyky?
Trúfnem si povedať, že som zodpovedný šofér. Zbytočne neriskujem. Snažím sa jazdiť opatrne a snažím sa predvídať čo ten druhý urobí. Takisto platí, že keď som v aute sama jazdím tak ostrejšie ale keď si ktokoľvek ku mne sadne,  tak už je to iné. Čo sa týka šmykov, jeden som dostala na nadjazde, kde bolo klzko a​ následne jemný náraz do zvodidiel. Rýchlosť väčšinou dodržiavam, pokuty nedostávam ani nehodu som nemala. Len bežné kontroly. A teraz si idem trikrát zaklopať na drevo.

 Vidím, že nemáte problém jazdiť na ihličkách...
Nemám. Šoférujem v hocičom. ​Pod​pätky, platformy, čižmy, tenisky, sandále, na boso. Keďže veľmi rada šoférujem, prispôsobím sa každej situácii a aj na vysokých opätkoch a k tomuto VW Passat Alltrack sa predsa opätky hodia, a aj farba celkom ladí, či nie?!

Lucia, ak by ste sa dali do pozície hovorcu tohto modelu - VW Passat Alltrack. Aký by bol váš dojem z tohto auta?
Krásne kombi s výborným svietením na dlhé cesty a ak treba, tak aj do terénu s pohonom všetkých kolies. Jazdenie s využitím viacerých jazdných módov (eco, comfort, offroad, sport..) bolo zábavné, ale hlavne pohodlné, keď som sa uvelebila do koženého sedadla, ktoré ma doslova vcuclo! Najviac ma upútal  obrovský priestor vo vnútri, v kufri a v celom aute. Tu snáď okrem pasažierov odveziem všetko. Otváracia strecha dodáva svetelný efekt autu a pocit z jazdy vpredu aj vzadu je super. Interiér je pekne nadizajnovaný a ničím neruší. Len sa smejem, lebo štartovanie som si myslela, že je na povel a zrazu zbadám gombík. Zaujala ma kombinácia rôznych materiálov a efektná imitácia dreva. 7-stupňový automat pracoval výborne a pohľad na prehľadnú palubovku ma ubezpečoval, že sedím v komfortnom, ale hlavne bezpečnom aute. Navigáciu využívam, oceňujem keď vidím časový odhad, kedy prídem do cieľa​, to​ je pre mňa pridaná hodnota. Taký autohold, ktorý sa automaticky pri brzdení aktivuje, výborná vec. Vyhrievanie sedadiel a volantu v zime poteší, ale auto za 60 000 eur by to predsa u​ž​malo mať. Naftový dvojliter a dve turbá k tomu som ani nevedela, že to môže byť tiché, ale keď som dupla na plyn, tak bežalo 240 koní ako o dušu!

VW Passat Alltrack je rodinné auto, ale aj manažérske a reprezentatívne. Proste multifukčné. Aj do kopcov či na chalupu do hôr. Ako hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja by som takýmto služobným autom nepohrdla a našu župu by bolo radosť reprezentovať.