Rodinná idylka

01.01.2021 10:03

Absolvent VŠMU herec Michal Spielmann o seriáloch, improvizácii na javisku, o cestovaní po Slovensku, mikrospánku a testovaní novej hybridnej Hondy Jazz Crostar

Videli sme ťa hrať v seriáli Búrlivé víno, teraz v novom seriáli Nový život. V tomto neľahkom čase pre umelcov je tých príležitostí asi menej, keďže si na voľnej nohe a nemáš zatiaľ trvalé angažmá...

Najviac som prepojený s divadlom A.Bagara, lebo tam som mal zatiaľ najviac hereckých príležitostí čo sa týka profesionálnych dosiek, čomu som veľmi rád. Občas chodím dabovať, ale viacmenej som seriálový a divadelný herec. Momentálne skúšam predstavenie Nezraniteľní, v ktorom spolupracujeme s obeťami z prostredia domáceho násilia. Prvú etapu sme už ukončili, na jar ideme skúšať druhú a v júni bude premiéra. 

Máš nejaký trapas z tvojich predstavení?

Mal som rád bohužiaľ už derniérové predstavenie Zamilovaný Shakespeare, kde som hral rolu Johna Webstera. Utekal som cez takú plošinu na javisku a kričal som na kolegu iným menom, ako mal. Iný herecký kolega ma upozornil, aby som sa vrátil naspäť do správnych divadelných mien. V takých prípadoch si navzájom s kolegami pomáhame, aj keď vypadne text, zatiaľ ma nikto nenechal v štichu. Sú to milé trapasy a niekedy si to dianie na javisku oživujeme vtipnými recesiami a improvizáciou.

Spomínal si, že rád cestuješ po Slovensku, tak prezraď, čo také si zažil na tvojich potulkách?

Mám jednu desivú príhodu, keď som po jednom predstavení na Silvestra, chcel ísť za priateľkou na chatu smerom na Lučenec, ale napadlo veľa snehu a moja trasa cez les bola dobrodružná ani žiadny signál tam nebol. Pred očami sa mi vynárali rôzne scénáre stretu so zverou a bál som sa, aby som neostal niekde visieť, ale našťastie som prišiel šťastne do cieľa.

Človek má v živote šťastie ako ty, že ťa zatiaľ za svoj šoférsky život nezastavili policajti. Ani žiadnu dopravnú kolíziu si ešte nemal?

Zatiaľ ma policajti nezastavili, ale mal som trošku vážnejšiu nehodu na diaľnici, keď som dostal mikrospánok. Bolo to v auguste, keď som išiel konkurz, na kamerové skúšky do Búrlivého vína a viem, že to bolo okolo obeda. Nemal som klímu, začal som zaspávať, prešiel som do druhého pruhu a otočil som sa s autom na strechu. Obaja s priateľkou sme to prežili ako zázrakom bez následkov, ale odvtedy sa snažím byť naplno sústredený na jazdu a nehrať sa na telefóne alebo prepínať rozhlasové stanice na rádiu.

Okrem štyroch kolies ťa uchvátili aj dvojkolesové dopravné vozidlá?

Okrem auta som šoféroval motorku Simson. S kamarátom som sa bol šantiť v štiavnických horách a samozrejme som spadol. Išli sme po takej lesnej hrboľatej zablatenej ceste, ja som šoféroval, on sedel za mnou a hovorí mi, aby som tadiaľ nešiel, lebo padneme. A stalo sa...on stihol odskočiť, ale ja som to šťastie nemal a padol som ako kabela...

Máš vynímočnú skúsenosť z Arabských krajín a čitateľov by zaujímalo čo si tam robil a akú si tam zažila dopravu?

V Katare som bol a tam sú vodiči šialenci, ktorí vôbec nepoužívajú smerovky a sústavne na seba trúbia, keď prechádzajú z pruhu do pruhu. Neviem, či by som si tam sadol za volant, asi skôr nie. Majú tam veľké autá ako je Nissan Navarra, Jeep. Pracoval som pre jednu eventovú spoločnosť, ktorá im tam posielala hercov, spevákov živé sochy.

Oni tam nemajú filmový priemysel ani divadlá a keďže sú veľmi bohatí, tak si môžu dovoliť pozývať rôznych umelcov. Oni nechú také predstavenia na aké sme my zvyknutí, ale sú to len etudy, v ktorých sú svetelné efekty, pohyby, akčnosť, jednoduchý humor. Takto som bol aj na svetovej premiere predstavení Lexusu v Rijáde ako živá socha a mal som z toho veľký zážitok.

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť