Rodinná pohoda

11.05.2019 09:01

Hovorkyňa Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová o svojej práci, o malých a šikovných autách do mesta a čím ju fascinuje doprava v Taliansku. Samozrejme, vo videu sa dozviete komu je určený nový Volkswagen T-Cross. To všetko si prečítate v našom rozhovore.

Ako dlho pracujete v externej komunikácii pre spoločnosť Volkswagen Slovakia?

Do Volkswagen Slovakia som nastupovala v roku 2015 na pozíciu v internej komunikácii. Chcela som si trochu rozšíriť obzory po rokoch novinárčiny a externej komunikácie. Ale netrvalo dlho a znova prišla ponuka na „hovorcovanie“ a externú komunikáciu. V automobilke pracujem piaty rok. V januári som sa vrátila po ročnej materskej dovolenke.

Koľko máte závodov a aké typy vozidiel vyrábate?

Naša spoločnosť má tri závody. V Bratislave vyrábame SUV vozidlá Volkswagen Touareg, Audi Q7, Q8, Porsche Cayenne a Porsche Cayenne Coupé, ako aj malé mestské vozidlá – Volkswagen up!, e-up!, ŠKODA Citigo či SEAT Mii. Zaujímavosťou je, že náš bratislavský závod ako jediný na svete vyrába päť značiek vozidiel pod jednou strechou. Málokto vie, že spolu s vozidlami sa v Bratislave produkujú aj prevodovky. Okrem najväčšieho bratislavského závodu máme aj prevádzku v Martine, kde vyrábame komponenty pre prevodovky, podvozky a motory. V Stupave zasa produkujeme nástroje pre výrobu vozidiel.

Do koľkých krajín vozidlá dodávate a prezradíte nám konkrétne, ktoré významné osobnosti jazdia na autách značky VW, Audi a Porsche Cayenne?

Spomínané SUV modely sa nevyrábajú nikde inde na svete. Z Bratislavy ich dodávame zákazníkom do viac ako 150 krajín sveta. Takže nech stretnete napríklad Volkswagen Touareg alebo Porsche Cayenne kdekoľvek na svete, tak si môžete byť istí, že bolo vyrobené na Slovensku. Samozrejme, na autách z nášho závodu jazdia aj známe osobnosti. Rakúsky parašutista a base jumper Felix Baumgartner pristál dokonca pred pár rokmi s vrtuľníkom priamo v bratislavskom závode, aby si prevzal špeciálny Touareg. Na modeloch Audi jazdí majsterka sveta v obrovskom slalome Petra Vlhová so svojím tímom. Marián Hossa zasa vlastní špeciálne upravený Touareg pri príležitosti získania 3. Stanley Cupu.

Aké je vaše obľúbené auto a s akým autom ste začínali naberať jazdné skúsenosti?

Moje prvé auto bola tatrovka, ktorú som dostala, keď som mala dva roky (smiech). Vždy som mala veľmi blízky vzťah k autám a v detstve som trávila veľa času s otcom v garáži pri oprave áut. Ale skutočným prvým autom bola ŠKODA Favorit, ktorú som po získaní vodičského preukazu zdieľala s rodičmi. Bolo to vynikajúce auto. V tom čase bolo takmer rovnako staré ako ja, a napriek tomu ma nikdy na cestách nezradilo. Navyše ani rodičov, ani moju peňaženku „neboleli“ škrabance, ktoré si odnieslo, keď som sa učila cúvať do kopca do garáže. Postupne som získavala šoférske zručnosti až sme si vtedy ešte s priateľom kúpili naše prvé auto. Ak si mám vybrať konkrétne, tak najradšej mám jazdu v elegantnej dynamickej limuzíne, akými sú Passat alebo Arteon.

Ako reagujete, keď vás zastavia policajti a kontrolujú vás, prípadne zisťujú či ste nepožívala alkoholické nápoje?

Musím povedať, že šoférujem rada a na bežného vodiča pomerne veľa. Posledné roky aj okolo 30-tisíc kilometrov ročne. Za 15 rokov, čo vlastním vodičský, jazdím bez zavinenej nehody a bez pokuty a snažím sa udržať si čisté konto aj naďalej. A ako reagujem? Predložím všetky potrebné doklady, prípadne absolvujem dychovú skúšku na alkohol a zaželáme si pekný deň. S policajnými hliadkami mám len dobrú skúsenosť, vždy je to o prístupe na obidvoch stranách.

Dnes je doba hektiky a odzrkadľuje sa to množstvom agresivity na cestách. Je to tak aj vo vašom prípade, že to nemáte rada?

Žiaľ, je to tak. Denne dochádzam do práce vyše 50 kilometrov a musím priznať, že niekedy za volantom nenachádzam slová. Ono to znie ako klišé, keď poviem, že treba jazdiť ohľaduplne a zodpovedne, ale toto klišé môže stáť kohokoľvek z nás v stotine sekundy zdravie alebo život. Odkedy som mama, jazdím ešte zodpovednejšie. Sú situácie, keď sa človek ponáhľa do práce, alebo má plnú hlavu starostí, alebo ho práve niekto nahneval, ale aj vtedy sa dá správať za volantom ohľaduplne. Nemám rada, keď vodiči bezdôvodne blikajú, trúbia, vytláčajú z cesty či predbiehajú s „istotou“, že cesta je dostatočne široká a protidúce auto sa im uhne. A nadobúdam pocit, že tej agresivity je na cestách čoraz viac. O to viac si cením vodičov, ktorí sa poďakujú za ústretovosť, prípadne mi zlepšia deň úsmevom.

Ste mamina a zaujímalo by ma, či používate autosedačku a aký typ uprednostňujete?

Autosedačka je pre nás absolútna nevyhnutnosť. Asi do roka som používala vajíčko, ktoré sa dalo vybrať z auta a pripevniť na podvozok kočíka. Bolo to veľmi praktické najmä, keď mi syn v aute zaspal. Väčšinou bolo zapásané vzadu za spolujazdcom. Keď som jazdila sama, tak neskôr som ho zvykla umiestniť na predné sedadlo s vypnutým airbagom. Aktuálne používame autosedačku na isofix, ktorá sa dá otáčať o 360 stupňov. Syna vozíme v protismere, nakoľko je to bezpečnejšie a do 15 mesiacov veku po novom aj povinné. Neskôr ho môžeme otočiť v smere jazdy, ale dúfam, že vydrží cestovať v protismere čo najdlhšie. V aute sa mu páči a často si aj pospí, takže naše cestovanie nebýva dramatické. Aj keď raz už sme celkom napínavú situáciu zažili.

Čo sa stalo?

V januári sme išli na zimnú dovolenku na Liptov. Po ceste nás zastihla snehová kalamita a pri Martine dopravný kolaps. Cesta zo Záhoria nám trvá aj s prestávkou približne 3,5 hodiny, no v ten deň sme v aute strávili vyše 6 hodín. Keď sme zostali trčať asi po 4 hodinách v kolóne, syn začal neutíšiteľne plakať a chcel sa dojčiť. Nemali sme kde odstaviť auto, plač nám trhal uši aj srdce, ale vytiahnuť ho z autosedačky sa mi zdalo na zasnežených cestách nebezpečné, i keď sme v kolóne viac stáli, ako sa hýbali. Manžel vtedy šoféroval. Doteraz neviem, akým gymnastickým grifom som to dokázala, ale pripútaná na zadnom strednom sedadle som sa naklonila nad autosedačku a dojčila za jazdy. Pohodlné to rozhodne nebolo, ale účel to splnilo. Určite s tým však majú skúsenosti viaceré mamy. Vynaliezavosť pri deťoch nepozná hranice 

Aké krajiny ste navštívili a kde vás najviac fascinoval dopravný systém?

Len typické dovolenkové destinácie ako Chorvátsko, Slovinsko či Taliansko, pracovne Nemecko. Najväčšia výzva pre mňa bola a stále zostáva Taliansko. Stretla som sa s tým, že Taliani sú označovaní za zlých šoférov. Podľa mňa sú však geniálni šoféri, len nerozumieme štýlu ich jazdy. Neviem ako, ale funguje to. Dokážu totiž využiť každý kúsok cesty či priestoru. Značenie jazdných pruhov je tam z môjho pohľadu úplná zbytočnosť. Lepšie sa jazdí po cestách, kde vás biele čiary nemýlia. Lebo pravidlo je jasné: koľko vodidiel sa proporčne zmestí vedľa seba, toľko „pruhov“ má cesta. Vozidlá od skútrov a motoriek cez osobné autá až po autobusy sa hmýria mestom a uličkami hlučne, ale bez zaváhania, a to ma fascinuje.

Tak Taliansko vás svojím spôsobom očarilo, ale čo také iné ste si u nich všimli, čo ste si doteraz zapamätali?

Taliansko je moja srdcovka bez ohľadu na dopravu. Ich kultúrne dedičstvo, história, jedlo či víno sú dôvody, prečo sa pravidelne vraciame či už do Ríma alebo do Toskánska. Z motoristických zážitkov však dnes už s úsmevom spomínam na jeden parkovací dom v Terste. Keď som zbadala steny úzkeho vjazdu, ktoré hrali všetkými farbami, pochopila som, že to nie je farebná omietka, ale lak z oškretých vozidiel. Nanešťastie jediná cesta viedla na poschodie, cesty späť nebolo. Spoza volanta som mala pocit, že každú chvíľu nechá na stene podpis aj naše SUV, ale našťastie sme to zvládli bez ujmy. Bola chyba jazdiť po meste s veľkým autom. Taliani vedia, že motorky a malé mestské vozidlá sú do úzkych uličiek a obmedzeného priestoru oveľa praktickejšie. A tak ich ulice brázdia aj naše malé up!y z Bratislavy. Na druhej strane neprežívajú každý škrabanec či preliačinu tak ako my.

V centre Bratislavy sú na prenájom elektrické autá z vašej fabriky Volkswagen e-up! Ako táto služba funguje?

K dispozícii je aktuálne 9 elektrických vozidiel, ale aj bicykle či kolobežky. Ide o unikátny projekt zdieľanej mobility up!city. Všetko vybavíte a vysvetlia vám v kancelárii, ktorá sa nachádza na námestí SNP v Starej tržnici. Ak sa stanete členom klubu, tak môžete využívať prenájom za zvýhodnené ceny. Či ste domáci alebo turista, každý si nájde to svoje. Vo vozidlách je nahratých 6 výletných trás s navigačným sprievodcom. Je veľmi dobré, že sa začala rozširovať infraštruktúra nabíjacích staníc. Dnes už dokážete nabiť elektromobil takmer v každom nákupnom centre, ale aj všade tam, kde máte prístup k elektrickej zástrčke. Vrelo odporúčam vyskúšať si jazdu na elektrický pohon. Auto má bezkonkurenčný odpich, ľahko s ním kdekoľvek zaparkujete a do mesta je ako stvorené.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť