Slovensky Elton v Honde CR-V

09.05.2020 11:33

Mladý talentovaný skladateľ, spevák a klavirista Marian Maňák o hudbe, živote v Anglicku a USA, ale aj dopravnom systému v oboch krajinách.

Láska k hudbe zvíťazila aj keď viem, že si sa mal stať doktorom, ale život ti zamiešal karty a vyštudoval si hudobnú školu v Anglicku a v USA. Čo rozhodlo, že si odišiel za mláku?

Jednu noc som nemohol zaspať a vygooglil som si 10 zaujímavých hudobných škôl v USA a nakoniec som si vybral McNally Smith College of Music. Potom, čo som ukončil prvy ročník štúdia v USA som vyštudoval Bakalarsky titul v Songwritingu na BIMM v Londýne. Nasledne som ziskal magistersky titul z Produkcie populárnej hudby na Kingston Univerisity tiež v Londyne. Študovalo tam veľa zahraničných študentov z Ázie, ale aj z Maďarska, Poľska, Nemecka...naozaj z celého sveta, len angličanov bolo minimum, možno traja... Amerika ma hudobne najviac ovplyvnila, ale osobne aj mentalita ľudí.

Doma máš nahrávacie štúdio, rozmýšľaš, že nahráš cédečko?

Predpokladám, že to bude na jeseň alebo do konca tohto roka. Bude sa volať Miracles a najdete tam 12 piesní. Verím, že sa snáď bude páčiť a tu je jedna z nich, podľa ktorej sa bude volať album.

Ešte viem, že šijete doma s rodinou rôzne rúška. Kde by si čitatelia mohli objednať a akou formou to funguje?

Áno, šijeme rúška a posielame nielen v rámci Slovenska, ale aj do zahraničia. Bohužiaľ predmet podnikania vykonávať nemôžeme, tak sa snažíme iba touto formou. Link: www.facebook.com/groups/710424509695674/

Vodičák si si robil na Slovensku alebo v USA?

Vodičák som si robil u nás doma v Skalici. A vtipná a smutná príhoda zároveň bola, že hneď na druhý deň som išiel s otcom v aute rýchlosťou cca. 58 km/h v obci, kde je 50-tka. A dali mi pokutu 10 eur, čo ma veľmi nepotešilo, že takto začínam, ale stále je to lepšie ako môj brat, ktorý už zopar väčších pokút mal viac ako ja. Sme dvojčatá a pri tom každý iný. On si myslí, že ja zle šoférujem a naopak ja si to zase myslím o ňom. A tak stále dookola... Nehodu sme našťastie nemali ani jeden.

Vráťme sa ešte do USA, nejaký čas si tam žil a študoval. Čo ťa zaujalo na ich dopravnom systéme?

Sú tam obrovské diaľnice dokonca až 6-prúdové a to platilo aj pre obrovské autá, ktoré tam nemali problém a kvalita ciest je na inej úrovni ako u nás. Prekvapili ma škodovky na ich cestách, skoro som odpadol. Zvláštne boli také autá, ktoré sú u nás pod značkou Honda alebo Toyota a tam sa tie modely volali inak, ale pri tom to boli totožné modely áut len iné mená...tešilo ma, že som si tam mohol zašoférovať nádherný Mustang, taký ten klasický z amerických filmov. Bol som z neho nadšený a spomienky mi zostanú na celý život. Napriek tomu som tam väčšinou jazdil autobusmi. V Londýne som určite jazdil viac metrom asi hodinu a vystúpil rovno pred školou. To bola výhoda.

Londýn...hneď sa vybaví pravostranné riadenie, dvojposchodové autobusy. Akí sú tam vodiči?

Viac ohľaduplnejší vodiči ako u nás, aj na prechode pre chodcov, kde už z diaľky pribrzďuje vodič, aby chodec v pokoji prešiel. Tam síce jazdia dosť na červenú, ale ani policajti to tam neriešia a nedávajú pokuty. Vôbec netrúbia, jazdia pomaly, rešpektujú sa navzájom. Jediný neduh je tam taký, že sú tam omnoho väčšie kolóny ako u nás, aj v metre. To si my ani vo sne nevieme predstaviť. Aj parkovacie domy majú nielen do hĺbky, ale aj do výšky. Pravostranné riadenie je u nich normálne, že sa pozerá naopak. Ešte majú nápisy aj na zemi, pozreš na zem a tam je napísané, pozri sa doľava a potom ideš alebo pozri sa doprava a ideš. Majú semafóry a panáčikov ako u nás, ale aj takého utekajúceho, že máš utekať. :) V Londýne jazdia typické čierne taxíky a v USA žlté, ktoré navrhol nejaký čech.

Zažil si niečo také, čo ti utkvie nadlho v tvojej pamäti?

Mal som termín na prijatie do nemocnice v Brne kvôli záchvatom, ktoré mávam. Sadli sme do auta a mal som také krče, že otec prekročil rýchlosť a namerali ho hneď za Hodonínom. Policajti chceli volať záchranku, ale tá nebola potrebná. Záchvaty bolo treba „natočiť“ na EEG bez liekov. Otcovi chceli dať dokonca pokutu 500 českých korún. Potom zbadali, že otec nevedel zavrieť dvere, lebo som mal krče a nohy mi trčali z auta... pochopili, že som vážny stav. Tak bez pokuty išli pred nami ako eskorta s majákom a všetko sa dobre skončilo.

Text, fotky a video: Alena Chorvátová

Späť