Šoférovanie mi dáva energiu...

31.08.2019 08:00

Divadelná režisérka a kurátorka divadelnej Nitry Júlia Rázusová o svojej umeleckej práci, o jazdení na pravej strane a komplikovanosti kruhových objazdov, bojazlivosti žien za volantom a testovaní nového imidžového modelu Mini Cooper

Ste držiteľkou divadelných dosiek 2018 za réžiu divadelného predstavenia Znovuzjednotenie Kóreí v Štátnom divadle Košice, ale naši čitatelia sa radi dozvedia aká bude divadelná Nitra teraz na jeseň a aké divadelné inscenácie a na akú tému ste vyberali?

Divadelná Nitra je medzinárodný divadelný festival, ktorý prináša inšpiratívne inscenácie zo zahraničia a zo Slovenska. Prebieha od 27.septembra do 2.októbra v Nitre a ako kurátorka slovenskej časti programu som vybrala 5 inscenácií. Festival tento rok hľadá podoby slobody, buď politickej, osobnej, umeleckej či už podoby neslobody. Kedže žijeme už 30 rokov v slobodnej spoločnosti pre mnohých z nás je sloboda samozrejmosťou, je dôležité si jej hodnoty a hranice chrániť. Festival ponúka bohatý hlavný aj sprievodný program pre všetky generácie. Okrem divadla množstvo diskusií, výstav, koncertov, a pod.

Máte do konca roka ešte rozpracovaný nejaký zaujímavý projekt?

Momentálne spolupracujem na jednom zaujímavom medzinárodnom projekte, ktorý vznikol na základe dotazníkov, ktoré boli dané mladým ľuďom ako vnímame našu identitu. Následne pripravujem v štátnom divadle v Košiciach autobiografickú inscenáciu o Jankovi Borodáčovi, ktorý je zakladateľ slovenského divadla. Bol to človek, ktorý pochádzal z chudobnej rodiny v Prešove a jeho život je veľmi inšpiratívny .

Šoférujete od 18-tich rokov...asi je to dôležité kvôli vašej profesii a k tomu dve deti, takže bez auta to asi nejde, že?

Auto je pre nás dôležité viac ako bývanie a prevážame to najcennejšie čo máme. Je to náš druhý domov. A veľmi radi cestujeme aj nedávno sme sa vrátili z road tripu po Walese. Prešli sme veľa kilometrov úzkymi cestami, jazda na opačnej strane bola pre nás dosť komplikovaná v kruhových objazdoch. Na začiatku to vyzerá hrôzostrašne, ale časom si človek zvykne..

Dá sa ten systém pravostranného šoférovania v kruhových objazdoch pochopiť?

Nastali aj nejaké jemné kolízie. Niekedy neviete komu dať na trojpruhovom objazde prednosť. Ak vychádzate hneď na najbližšej, tak idete po tom vonkajšom..., ale ak idete na druhú tak ste v tom strednom, ak idete na poslednú, tak ste zase v tom vnútornom pruhu, v opačnom smere je to však občas mätúce a stalo sa, že na nás zatrúbil autobus či motorkár. Inak sme tam mali len jednu pokutu za parkovanie. Na Slovensku máme tých 5 minút státia, kým rýchlo niekde vybehnete, ale tam už sme za tú chvíľu mali pokutu za stieračom. Dá sa to celé cez e-maily ľudsky vykomunikovať. Ak dostanete pokutu 50 libier za zlé parkovanie a zaplatíte včas, polovicu vám odpustia. V Škótsku nám pokutu odpustili celú a napísali nám, že chcú, aby sme mali na Edinburgh pekné vzpomienky.

Ste skôr opatrná a bezpečná vodička ako väčšina vodičiek na našich cestách?

S manželom to máme skôr naopak, že on je ten bezpečný a opatrný. Ak sa dá a pravidlá to dovoľujú, tak som ja tá dynamickejšia a rýchlejšia za volantom. Rada jazdím cez Čertovicu a Branisko. Šoférovanie mi dáva energiu...

Pokuty a nehody sa vám vyhýbajú alebo sa už niečo pritrafilo aj vám?

Mám jednu pokutu za nezastavenie na Stopke, že sa mi úplne nezastavili kolesá. Asi tri roky dozadu mi nedala na hlavnej ceste prednosť jedna pani, ktorá mala v aute dieťa. Našťastie nič vážne sa nestalo. Bolo to nepríjemné, okrem toho som nešoférovala svoje auto, ale mamine. Tá pani preletela a chytila som ju len v zadnej časti. Zarazila ma jej komunikácia, keďže sa snažila svoju chybu za každú cenu obhájiť. Polícia aj svedkovia jej to vysvetlili, že urobila chybu, ale aj tak sa hádala, no nepomohlo jej to. Poslednú kolíziu som mala tieto Vianoce, keď som sa dostala na ľadovú plochu a volant absolútne prestal reagovať. Smerovali sme priamo na snežný pluh, ktorý nám išiel oproti. Nejakým zázrakom som ten šmyk zvládla, kolesá boli späť na vozovke a vyhli sme sa nehode. Pocit auta na ľade straty kontroly však nezabudnem.

Prvé vaše auto a aké farby preferujete pri výbere auta?

Naše prvé auto bola mazda v pieskovo-zlatej metalíze. Vo farbách som skôr konzervatívnejšia a zostávam pri bielej alebo striebornej, také boli naše autá. Myslím si, že čo sa týka farieb, tak skôr muži majú slabosť na farby. Možno je to len zastaraný názor, že umelci preferujú výraznejšie farby. Naopak sú aj takí, ktorí majú radi čierne so stmavnenými sklami, aby boli nenápadní. Moja mama - dôchodkyňa má žlté auto a s deťmi ho voláme žltý blesk. Je to výrazná farba, ale ona sa v ňom cíti dobre a to je najdôležitejšie.

Ženy sú veľakrát bojazlivé za volantom, ale veľa z nich dostane blok zo šoférovania. Ak to vnímate vašimi očami?

Najviac mi je ľúto, keď sa ženy vôbec neodvážia sadnúť si za volant. Vidím to ako najväčšiu slabinu, pretože viem, akú mi šoférovanie dáva slobodu. Som v tomto rada sebestačná a preto podporujem ženy, aby jazdili a nebáli sa. Poznám veľa 30-40 ročných žien, ktoré nejazdia. Často je to prvou zlou skúsenosťou a zablokujú sa. Veľa mužov naopak nepustí ženy za volant, alebo nemá dostatočnú trpezlivosť a toleranciu k inému druhu jazdy. Mám kamarátku, ktorá z Brna dochádza do Bratislavy a odvážila si sadnúť za volant po tridsiatke. Najprv začala jazdiť cez víkendy a neskôr dlhšie trasy a dostala sa do toho. Šla na rekondičné jazdy a skutočne je z nej výborná vodička...

Tak ma napadlo, či ste mali vo vašom predstavení scénu s autami alebo iným dopravnými prostriedkami?

Mala som inscenáciu zhodou okolností v nitrianskom divadle A. Bagara, ktorá sa volala Dvaja úbohí Rumuni rozprávajúci po poľsky...bol to road trip, kde hrali hlavných predstaviteľov Kristína Turjanová a Jakub Rybárik. Hrali dvojicu, ktorá sa odstopovala 700 km od domova v kostýmoch prezlečených za Rumunov a následne sa chceli vrátiť späť do Varšavy. On, známy herec, ktorý má ráno natáčať seriál a ona, matka, ktorá nevyzdvihla dieťa v škôlke. Následne stopujú domov a zažívajú rôzne situácie s vodičmi v autách, na benzínkach, pri ceste. Bohužial autorka tejto hry v nás odhaľuje množstvo predsudkov a strachu nielen na cestách.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť