Som basista!

14.07.2013 08:28

Kamil Mikulčík, herec, spevák, skladateľ, muzikant a člen hudobnej skupiny Fragile si pre náš časopis  spolu s Hondou Civic zanôtil inú etudu..tú cestnú...

Kamil, ste všestranný, robíte všetko možné......čo vás najviac baví a priťahuje z umeleckej branže? 

Prácu mám rozloženú na časti a baví to, čo práve robím. Snažím sa všetko zladiť a keď nejde jedno, tak ide to druhé. Určite to rozširuje obzor, keď človek robí viacero vecí. Som v podstate spokojný, lebo ma práca napĺňa a je mojím koníčkom.

Verím vám... so skupinou Fragile určite máte tiež väčší obzor v rámci koncertného turné?

 Tak viac poznávam a naozaj máme veľa koncertov a nielen po Slovensku. Momentálne budeme robiť veľký projekt s Richardom Mullerom. To bude novinka a veľké turné sa začne od septembra do novembra v Čechách a na Slovensku. Potom chceme vydať nosič s Richardovým pesničkami,  zaranžujeme ich a vydáme cédečko.

A čo činohra? V akom projekte vás diváci môžu vidieť?

Na lodi Adyho Hajdu hrám divadelnú monodrámu „ Legenda o pianistovi“. Mali sme tam, ale takú malú nehodu počas záplav, takže tam budem hrať až po prázdninách. Je to vynímočné predstavenie aj pre mňa, keď dve hodiny rozprávam príbeh. Veď sa príďte pozrieť.

Niečo vtipné z dosiek, čo znamenajú svet?

S Reném Štúrom sme raz prišli náhodou v jeden deň na predstavenie v ktorom sa alternujeme  a dohodli sme sa, že to budeme hrať dvaja. Soňa Norisová hrala s nami, jeden prišiel a povedal repliku, potom druhý a Soňa si to za celý čas nevšimla. Až keď si to uvedomila, tak sme sa na tom zabávali, že vieme ešte prekvapiť svojich kolegov. Veď aj o to ide. 

Medzi ktorý typ vodiča sa zaraďujete?

Som temperamentný typ a mám rád plynulé jazdenie, nemám rád slimákov na cestách. Niekedy medzi nimi vidím aj ženu, neznamená to však, že nepoznám ženy, ktoré sú výborné šoférky. A čo sa týka ostatných vodičov, tak viem nadávať a som sem tam vulgárny, keď treba!

Koľko ste najviac kilometrov odšoférovali?

Išiel som 22 hodín na Čiernu Horu a šoféroval som bez pauzy. Občas cigaretka, ale bolo toho veľa aj na mňa.

Vaše prvé auto a zážitky s ním spojené?

 Super Daewo Nexia, ktoré bolo na LPG plyn....poslúžilo a keď dožívalo, tak by som ho nedal ani najväčšiemu nepriateľovi. Pekná príhoda bola, že ho nechceli ani v  AA A Auto. Vraj  je zlé, ale mne sa však nakoniec podarilo ho predať do jedného autobazára a ešte som na ňom zarobil. Mal som šťastie.

Na čom teraz jazdíte?

 NA Mazde6. Aj na koncerty s tým jazdíme, lebo kolegovi zobrali vodičák.

Autonehody vás obchádzajú alebo nie?

Mám paradoxné búračky, nie je ich veľa, ale neboli vážne.  Prvú búračku som mal hneď po vodičáku, keď mi otec nakázal vycúvať auto z garáže. Odtrhol som spätné zrkadlo a hneď sme išli do servisu.  Naposledy sa to stalo v zime na Bradle, nevedno prečo som o druhej v noci vymyslel romantický výlet  a skončil som v priekope, pretože sa šmýkalo. S tým autom sa už nedalo nič robiť. Zastal som v kopci, vyskočili sme a bolo! Na druhý deň bolo Štefana, a jediný človek, ktorý mal traktor v Brezovej pod Bradlom bol Štefan. Nemohol nás odtiahnuť, lebo pil. Povedal , že keď vytriezve, tak ma odtiahne. A tak sa aj stalo.

Zahraničné cesty si pochvaľujete?

V Indii a Nepále nie sú cesty ako v Nemecku a Rakúsku, ale v pohodičke vedľa seba sa zmesí aj 6 áut. Akurát sa treba vyhýbať chodcom a oni to vedia na milimeter presne! Naprv máte pocit, že zrazíte všetkých, ale nakoniec si zvyknete. Oni totiž nepoužívajú spätné zrkadlá a pozerajú sa len dopredu. Čo je vzadu, nikoho nezaujíma, akosi im to napriek všetkému funguje! Vyskúšal som si jazdu na tuk tuku, je to niečo ako babeta, len je to rýchlejšie.....Jazdili sme tam na vlastné riziko z Nepálu do Indie. Majú pravostranné riadenie ako v Anglicku.

Aké značky tam majú, na ktorých jazdia?

TATA –  je to najväčšia japonská automobilka sveta, ktorá predáva na ázijský trh. Také veľké T majúv logu. Videl som tam našu škodovka,  a Škoda Fabia sa tam volá Škoda Laura. Inak je  to presne to  isté.

Ako spievala Honda Civic  Sport 1,6 v dieselovej verzii /88 kW/pod vašou taktovkou?

Graciózne nielen spievala, ale aj vyzerala. Jazda so svietiacou futuristickou Hondou Civic bola v pohode, ale keď bolo treba zrýchliť, tak poslúchala vodiča na jeho povely. Podvozok bol veľmi stabilný. 6-stupňová manuálna prevodovka bola presná a hladko sa prehadzovala. Vidím, že Japonci sú dobrí hlavne v ekologickej, ale aj po ekonomickej stránke. Farebná škála na prístrojovke nás informovala o ekonomickej jazde vodiča pomocou  kvietka,  z ktorého následne ubúdali lístočky podľa spôsobu jazdy vodiča. A to sa mi páčilo. Stlačením gombíka EKO sa všetko dávalo do pohybu. Celkovo prístrojovka bola prehľadná a autorádio bolo kvalitné, hoci v aute nezvyknem spievať, hudbu skôr počúvam.  Basy sú dobré, keďže som basista a spievam bass. Nič ma nerušilo. Úspora  pohonných hmôt sa prejavovala  aj systémom Start-Stop , čo ale už majú aj iné autá. Napriek tomu ma pozitívne zarazila kombinovaná spotreba od výrobcu 3,6/100 km. Tento údaj je naozaj solídny. Priestor v aute bol dostačujúci  či už na sedadlách alebo v kufri. Honda Civic je nielen pre ženy, ale aj pre mužov  univerzálna a praktická voľba, ale hlavne šetrí naše peňaženky. A preto základná cenníková cena modelu od 15 590 € je k tomuto modelu primeraná.

Text: Alena Chorvátová

Foto: autorka

Späť