Som dialničný vodič...

16.06.2011 18:23

Roman Pomajbo - slovenský herec a zabávač pre náš časopis otestoval Kiu Sportage 2,0 CrdDi

Kde ste študovali herectvo?
Herectvo som študoval na konzervatóriu v Brne a VŠMU v Bratislave.Teraz hrám skoro vo všetkých divadlách. Možno mi pomohla maturita z češtiny, lebo hrám aj v dvoch pražských divadlách. Som muzikálová hviezda v divadle hviezd Kalich, ktorá nespieva a netancuje. Predstavenia sú tam beznádejne vypredané polroka dopredu. Hrám aj v druhom pražskom divadle na Prádle. Na Slovensku bývame s manželkou, pretože tu je moja základňa! Hosťujem v divadle GunaGu, divadle West a v štúdiu S.

STV vás asi najviac preslávila zábavnými reláciami S.O.S a Niečo za niečo?
Tieto relácie už skončili. Ľudia radi spomínajú na projekt "Niečo za niečo". Vždy sa ma ešte pýtali, čo ideme robiť. Dajte nám nejakú úlohu! Malo to úspech a odozvu. Mali sme rôzne nápady a raz sme mali takú disciplínu, že koľko cyklista "vytiahne" dole kopcom na bicykli. Niektorím som nameral až 60 km/h! Boli to takí adrenalínoví športovci. Nerobilo im žiadny problém na bicykli zísť schody zo Slavína. Chuť, elán, aj nápady sú, tak sa uvidí, či táto relácia sa dostaví na televízne obrazovky.

Prejdime od bicyklov k autám. Aké boli vaše začiatky za volantom?
Prvé ťukance v začiatkoch šoférovania prišli, keď som ešte hral v Nitrianskom divadle. Mali sme rodinnú Ladu, takú policajnú z čias VB. Tak som ju doťukal ako ďateľ, ale nikdy sa mi nič nestalo. Raz som rodinný klenot, ktorý som si požičal, musel dať opraviť. Pri cúvaní som akosi nevidel dozadu. Otec bol policajt a veľmi prísny. Naučil ma však tak dobre šoférovať, že som išiel na dopravný inšpektorát urobiť len záverečné skúšky. 

Prvé vaše vlastné auto?
Moje prvé auto som si kúpil cestou z divadla. Tam som išiel vlakom a naspäť so Zuzkou Kapralikovou na červenej Škodovečke 1000. Viezli sme sa takí šťastní a ľudia na nás mávali. My tiež. Nakoniec sme všetko pochopili, pretože nám vzadu horel motor. Celá elektrika vyhorela a my sme dymili jedna radosť! Všetko sa opravilo a ostali už len spomienky.

Medzi aké typy vodičov by ste sa zaradili?
Diaľničné. Hlavne BA - Praha a naopak. Som vzorný a niekedy aj ekonomický. Počúvam rádio a preto sa snažím predvídať policajtov. Možno mám šťastie na zážitky z ciest. Jeden som zažil s Petrou Polnišovou. Išiel som rýchlo a hneď ma zastavili. Začal som ich ukecávať, že sa ponáhľame a v aute veziem hviezdu. Peťa s okuliarmi na očiach to už nemohla počúvať a začala vyťahovať peniaze na pokutu. Policajt,keď videl ako rýchlo vyťahuje peniaze, tak to riešil iba napomenutím. (úsmev)

Zažili ste nejaké zaujímavé šmyky, s ktorými ste nerátali?
Raz sme išli z nejakej akcie a za dažďa sme sa viackrát otočili. Dostali sme sa do aquaplainingu a na tretíkrát sme zostali na streche. Cesta na Soroške bola síce rovná, ale mokrá. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Vtedy som nešoféroval, ale nedá sa na to zabudnúť...

Spomínate si ešte na slnečnú Austráliu a množstvo zážitkov?
Do Austrálie som išiel na dva mesiace a zostal som tam rok. Stretol som tam úžasných ľudí a jeden z nich mi bol aj za svedka na svadbe. S týmto mojím kamošom sme zažili veľa príhod. Dokonca máme príhodu s klokanom. Klokani sú tam niečo ako u nás zajace. Na ceste sa môže hocikomu stať, že zrazí klokana. Aj keď mne sa to nestalo. Klokanie mäso je pre mňa také žuvačkové, ale polievka je chutná. Jedol som tam všeličo, pretože som robil čašníka v jednej z najluxusnejších reštaurácii. Ochutnal som aj pštrosa a krokodýla. Krokodýl chutil ako jemná jahňacinka. Ak z neho zostalo, tak sa to odkladalo. Len predjedlo tam stálo 100 dolárov...

Čo dopravné predpisy a riešenie priestupkov s policajtami?  
 V Austrálii je okol päť miliónov ľudí a vodiči si nedolia robiť dopravné priestupky. Všade sú kamery a všetko je na nich zachytené. Pokuty sú vysoké a prídu vám aj dodatočne poštou. S policajtom nikto nevyjednáva. Majú tam veľký rešpekt pred nimi, lebo vas môžu aj zavrieť. Nepoznajú korupciu. To tam neexistuje, že to vyriešite dohovorom. Zaujímavé je tam, že sa tam šoféruje na pravej strane. Mňa to neustále ťahalo do opačnej strany. Ako chodec som s tým mal tiež problémy. Pozeráte sa do opačnej strany a ste z toho pomýlení. Ak niečo opravujú alebo robia na ceste, tak veľmi skoro ste informovaný, čo sa bude diať. Jeden človek vám ukáže značku spomaľ, ďaľší rukou a potom vám ďaľší ukazuje smer...To už je asi zbytočné, toľko ľudí zamestnávať?!

Je tam viac áut s manuálnym radením alebo automatickou prevodovkou?
Väčšinou automaty. Vidíte tam veľké autá, ale aj dámske malé autá. Ľudia si zvykajú na pohodlie.

Okrem Austrálie vás upútala aj iná krajina?
Francúzsko. Alpy. Nepadnúť dole zo skál. Štrnásť dní jazdenia po Alpách dá veľmi zabrať. Zničíte si brzdové doštičky, ale je to úžasný pohľad na okolie. Autá tam dostanú poriadne zabrať.

Prečo V Bratislave nemáme metro?
Metro ani rýchlodráhu v Bratislave nechcú, lebo tu nie je toľko obyvateľov. Populácia sa však zvyšuje, tak uvidíme! Čím viac ľudí, tým viac áut. Dnes je už samozrejmé, že sú v rodine dve - tri autá. Preplnená je aj MHD.V Prahe je tiež nedostatok parkovacích miest ako u nás. Oni sú však naučení, že parkujú mimo mesta. Metro ich tiež zachraňuje.

Momentálne na čom jazdíte?
Jazdím na Oktavii, ale riešim kúpu auta. Pre mňa je zaujímavejší diesel vzhľadom na veľké množstov odjazdených kilometrov. Musím priznať, že si viem predstaviť doma testovanú Kiu Sportage.

Oslovil vás hlavne dvojlitrový dieselový motor v Kii Sportage?
Nielen ten!  Celkovo! Dizajn, interiér, jazdné vlastnosti. Prešiel  som mnohými autami cez Škodu 1000, mestské malé aj väčšie autá. Ťažko sa potom z väčšieho auta presadá do menšieho. A v Kii Sportage som mal pocit bezpečia, keďže som už aj zodpovedný za svoju rodinu. Možno mi trochu chýbalo ovládanie rádia na volante. Pekné boli v interiéri chrómové doplnky, množstvo úložného priestoru ako aj držiaky na nápoje. Mám tu pocit čistoty a poriadku pri pohľade na palubnú dosku s budíkmi. Komfort je aj v elektricky vyhrievaných sedadlách, ale aj v elektronicky otváracej streche s tienidlom. Všetko vkusne zladené. Kočík sa hravo umiestni v batožinovom priestore. Sklopením zadných sedadiel sa jeho objem ešte zväčší. Vyskúšali sme si motor aj brzdy na snehu. Je to ako stvorené na sťažené podmienky na hrboľatých cestách v meste i sťaženom teréne mimo mesta. Tereniak je určený na univerzálne jazdenie! Okrem seba by som Sportage odporučil všetkým, ktorí majú radi príjemnú a bezpečnú jazdu v pohodlí.

Text: Alena Chorvátová
Foto: autorka

Späť