Som Subaru pozitívny

30.03.2019 15:08

Juraj Loj trávil svoje detstvo na vidieku v dome starých rodičov vo Vištuku. Vyštudoval VŠMU a zatiaľ to neoľutoval, hoci priznáva, že mal obdobia, keď ho bavilo viac maľovať ako hrať. Niekoľko rokov bolo jeho domovskou scénou Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Známym sa stal po účinkovaní v sriáli Búrlivé víno, kde stvárnil jednu z hlavných postáv - Martina Roznera. Potom nasledovali ďaľšie äspšné projekty ako seriál Za sklom, či Sestričky. Divákom sa pripomenul v obľúbenenej speváckej šou Tvoja tvár znie povedome, ale asi najväčší úspech zažíva po nedávno odpremiérovanom folme Trhlina v réžii Petra Bebjaka, kde stvárňuje jednu z hlavných postáv - spisovateľa Igora. V živote ho sprevádza manželka a známa herečk Zuzana Kanocz, s ktorou má tri deti - Lucasa, Izabellu a Leylu.

Vraj ste sa zúčastnili ročného kastingu do koprodukčného filmu Šarlatán. Viete nám bližšie povedať o aký film a akä postavu tam budete hrať?

Po úspešnom kastingu idem točiť tento film do Prahy s režisérkou Agnieszkou Holland. Film bude o ľudovom liečiteľovi Jánovi Mikoláškovi, ktorého odsúdia na vykonštrovanom súdom procese. Budem tam hrať druhú hlavnú postavu, jeho pomocníka, ktorého odsúdia na smrť. Zároveň s filmom budem točiť seriál Sestričky a ešte jeden nový seriál, ktorý zatiaľ nebudem spomínať, ale diváci sa majú na čo tešiť.

Mrazivý príbeh Bermudskéh trojuhloníka na Slovensku, ktorý vychádza zo skutočných udalosti nevysvetliteľného miznutia ľudí v pohorí Tríbeč. Po premiére filmu Trhlina sa veľa ľudí cítilo kontroverzne...niektrorí boli nadšení, iní šokovaní. Ako ste zžili s vašou postavou spisovateľa?

Téma bola daná od začiatku sposovateľom Jozefom Karikom, čo bola moja postava. Mojou úlohou bolo čo najvernejšie stvárniť uneseného za ten čas, ktorý som dostal a byť presvedčený o pravde, ktorú zažil Igor. Natáčanie bolo veľmi príjemné a inšpiratívne s DNA Production. Režisér Peter Bebjak vždy príde s niečím novým, čo sa na Slovensku ešte neotčilo. Sú to témy, ktoré zaujmú verejnosť. Dokaže namotivovať hercov a ľudí, ktorí na tom projekte pracujú.

Film Trhlina má pridanú hodnotu v tom, vychádza zo skutočnej udalosti a to ovplyvňuje nielen hercov, ale aj štáb, ktorý na tom robí...

Je to trochu pod rúškom tajomna, či to tak naozaj bolo, alebo nebolo. Aj tie dôkazy niektorí potvrdzujú iní vyvracajú, ale človek k tomu pristupuje podvedome s určitým rešpektom a nechápe. V duchu si hovorí, že toto sa naozaj stalo?! Vnímal som miesta, kde sme natáčali a uvedomoval som si to. Vysvetlil som si logicky, že to bolo ťažné miesto železnej rudy, boli tam šachty, tak aj tam sa tí ľudia stracali.

Aká bola atmosféra pri nakrúcaní Trhliny?

Atmosféra bola skvelá, pretože každého člena štábu to bavilo. Ak pracuješ na projekte s ľuďmi, ktorí urobia všetko pre to, aby celkový výsledok - čiže aj tvoj výkon - bol čo najlepší a po boku máš hereckých partnerov, ktorí ťa motivujú svojím výkonom, toje naozaj inšpiratívne. Som vďačný za každú príležitosť, ktorá ma učí posúvať hranice mojich možností a schopností.

Odbehnime si od filmovej tvorby k minuloročnej speváckej šou Tvoja tvár znie povedome, kde ste sa ako nadaný herec s ľahkosťou pohybovali, tancovali a úžasne spievali...

Nepomenoval by som to "nadaný", skôr mám sluch, keďže som chodil od 9-tich rokoch na husle k Dagmar Dudovej, ktorá ma riadne vycibrila, a v pohyboch tiežnie som úplné drievko. V šou sme mali k dispozícií hlasového a tenečného pedagóga, ktorí nás trénovali. Priznám sa, že ma do šou oslovili viackrát, ale nebol som na to predtým pripravený. Hlavne psychicky. Do istého času som sa tohto druhu exhibicionizmu stránil, nemal som odvahu, ale to že som sa nakoniec rozhodol to skúsiť a prekročiť svoju komfortnú zónu zatiaľ hodnotím ako správne rozhodnutie.

Je o vás známe, že ste Subaru pozitívny a aj celá vaša rodina. Ak ste s touto značkou prišli prvýkrát do kontaktu?

V našej kamarátskej partii bol chalan, ktorý pracoval v Subaru. Mal staršiu Imprezu a vždy, keď sme išli na chatu, tak sa na nej poriadne vyšantil. Dal mi ju vyskúšať a začal som nad tým autom rozmýšľať, pretože to bol zážitok, to vám teda poviem! Permanentná štvorkolka držala v zákrutách ako ...veď viete ako to hovorí. Napriek tomu som si Subaru hneď nekúpil, ale až keď keď prišlo prvé dieťa, tak sme so Zuzkou uvažovali nad rodinným autom. Chcel som štvorkolku a prišiel mi na um Forester, keďže má veľký kufor. Chodili sme vyberať auto so stratégiou, že kam sa zmestí kočík, to berieme. V Mikone sme vyskúšali Forester a ešte zostal v kufri priestor aj na iné veci. Potom som uvažoval, že nemôžeme zostať s jedným autom, tak riešil druhé, aby bolo také, že keď sklopím sedadlá, tak sa v ňom vyspím. Chodievam liezť, veľa športujem, tak by padlo vhod si v aute zdriemnúť. Tieto moje podmienky spĺňal Outback, ktorý mal kufor ešte väčší ako Forester a zadné sedadlá sa dali polohovať, tak sme kúpili dieselový dvojliter.

Momentálne jazdíte na Subaru XV, ako váš svokor. Ako ste spokojný s týmto modelom?

Jazdím na ňom už dlhšiu dobru a moje pocity sú rovnako pozitívne ako u Zuzkinho otca. On je architekt a veľmi sa mu tento model páči z dizajnovej stránky...keď prišiel facelift zadných svetiel, tak bol doslova ohúrený. Dlho si vyberal auto a práve XV-čka mu vyhovovala. Môže povedať, že je to viacúčelové auto pre rodinu, na dovolenky a do hôr. Nikdy som nemal problém výjsť do do kopcov, lebo svetlá výška je 22 cm, a tým je to absolútne ideálne auto do hocijakého terému. Syn Lucas chodí do lesnej škôlky a keď sa začnej topiť sneh je tam veľmi veľa blata, ale XV-čka to zvláda v úplnej pohodel.

Viete porovnať nové Subaru XV so starším Foresterom?

Určite je cítiť rozdiely, pretože technológie Subaru sú čoraz dokonalejšie. Podvozok sa inak správa, určite je tuhší na XV-čke a cítiť to na diaľnici aj v teréne. Nová XV má asistenčnú technolológiu EyeSight a ďaľšie bezpečnostné a stabilizačné prvky. Právom dostala ocenenie ako najbezpečnejšie auto vo svojej triede. Páči sa mi, keď cúvam a nedajbože vedľa mňa parkuje veľké auto a cez neho nevidím, tak mi v aute začne pípať signalizácia, že sa blíži nebezpečie. To oceňujem.

Mám pocit, že viacerí Slováci sú pre túto značku zapálení. Stretli ste sa na svojich cestách s krajinou, kde sú ešte väčší fanúšikovia Subaru?

Boli sme s divadelným predstavením Chlieb smaslom v New Yorku, kde sme hrali pre amerických slovákov. Odpadol som. keď videl, že tam každý druhý jazdil na Subaru. S Braňom Deákom som chodil po uliciach a on si to tiež všímal a stále ma drgal, že pozri...keď som sa rozprával s miestnymi, tak povedali, že Subaru je tam top značka.

Ste populárny a známy herec. Využívate svoju popularitu napríklad aj vtedy, keď vás zastavia policajti za dopravný priestupok?

Nemyslím...napríklad v Banskej Bystrici ma zastavili policajti za rýchlosť. Majú tam taký úsek, kde je 60-tka a vôbec by tam nemusela byť, no a ja som si ju nevšimol. Deti vzadu plakali, snažil som sa s nimi nejako dohovoriť, ale boli nekompromisní a chceli odo mňa 280 eur! Dokonca ten milší policajt ma spoznal, vraj ako deti sme chodili do Krupiny a boli sme kamaráti. Mal som chviľu nádej, že mi znížia pokutu, ale jeho kolega bol nekompromisný a pokutu som zaplatil...nič mi nepomohlo.

Na akom zaujímavom a netradičnom dopravnom prostriedku ste jazdili a bavilo vás to?

Jazdil som na elektrickom bicykli - greaser bike. Má nadčasový dizajn inšpirovaný motorkami 20-tych rokov. Veľké svetlo, kolesá a vyzerá to ako motorka. Ide 43 km/h! Bolo to úžasné a zábavné pozorovať ľudí, keď som s ním prišiel do mesta. Všetci mali v očiach pobúrenie, že ako si dovolím na motorke vojsť do centra, ale keď uvideli pedále, pobúrenie sa zmenilo na obdiv. Bola to sranda.

Spievate za volantom, alebo sa skôr učíte texty?

Oboje. Baví ma spievať za volantom, aj sa sám so sebou porozprávam aj sa učím texty a pripravujem sa do divadla. Rozmýšľam nad postavou a pracujem na nej, vediem s ňou dialóg. To všetko sa dá za volantom, ale aj v sprche a podobne. Inšpirácia prichádza všade. Je dokázané, že najlepšie veci ľudia zložili na toalete.

Ako zabávate svoje deti počas dlhších ciest, aby sa nenudili?

Väčšinou, keď ideme k Zuzkinej rodine na východ, alebo počas dovolenky po Toskánsku, tak našim deťom určite v ruke neuvidíte telefón ani tablet. Počas ciest sa vždy rozprávame alebo si spievame. To platí aj u nás doma. Ak máme čas vymedzený pre nás, tak sa rozprávame o tom, čo sme zažili alebo kam ideme, čo koho baví, deti si niekedy zvyknú čítať knižky. Komunikácia je na prvom mieste, ale počas dlhších ciest robíme prestávky, aby sa deti vybehali a potom pokračujeme ďalej.

Text a foto: Alenka Chorvátová

Späť