Veselé srdiečko
08.02.2013 11:56
Sisa Michalidesová si vyskúšala nový Renault Clio a podelila sa s nami o auto-moto zažitky
Ste skladateľka , herečka, muzikantka , spisovateľka. Čo vám je najbližšie?
Všetko. Už ako študentka konzervatória som si zvolila herectvo, flautu a špeciálnu kompozíciu. Divadlo a muzika sa prelínajú mojim životom. V ich prostredí som sa pohybovala od malička. Milujem ho. V jazze objavujem pocit slobodného prejavu, možnosti pretvárania hudby do neobmedzených podôb, nečakaných kombinácií, hudobných rozhovorov medzi interpretmi. Improvizácie v jazze sú ako maľovanie nových obrazov. Hudba ma obohacuje o rozhovory s mojim priateľmi aj muzikantmi, s manželom Petrom Preložníkom a našou kapelou 3+1. A komponovanie mi umožnilo zahrať svoje skladby na viacerých jazzových festivaloch, aj posledný krát v PKO, s trinástimi špičkovými slovenskými jazzovými muzikantmi...
Komponovali ste hudbu pre SND, Novú scénu v Bratislave a vyšla vám vaša autobiografia s CD nosičom Sisa a sivý holub?
Skomponovala som aj hudbu k filmom Zima kúzelníkov (STV), Sisa a Sivý holub (autobiografický dokument), Malé oslavy (kinofilm), Leto (VŠMU). Scénickú hudbu k inscenáciám Malé manželské zločiny (divadlo L+S), Partybreakers (SND), Deus ex machina (divadlo Mimo) a O psíčkoch a mačičkách(divadlo Úsmev), Červená princezná, Gazdova krv (Astorka), Trzy Swinky (Teatr im. H. Ch. Andersena, Lublin), Niečo málo o ženách (Prešporské divadlo), Fantázia (Ludus), Zimná rozprávka (Nová scéna), Agatha Christy.- Bod nula (divadlo Aréna).
Som autorkou hudby k detskému projektu Veľkí herci malým deťom, 3 plus 1( jazz-fussion), Zimní kúzelníci.(autorská filmová a scénická hudba) a Zimná rozprávka. Spolupracovala som na hudbe k hre Vykúpenie (SND).
Pred desiatimi rokmi som prežila rok na onkológii. Čo som prežívala je vyrozprávané v mojej knihe: Sisa a sivý holub. Nádherne ju ilustrovali Katka a Milan Vavrovci, akoby ma pochopili. Je to kniha o mojej mojej najsilnejšej túžbe prežiť život. Ku knihe je prilepené CD mojich kompozícií, s virtuóznymi interpretáciami klavíristu Mikiho Skutu a Borisa Lenka. Vznikali súčasne s textom knihy. Verím, že komorná intimita hudby a filozofia knihy vo vzájomnom spojení, dokážu osloviť každého, kto vníma múdrosť a krásu života okolo nás.
Získali ste aj Platinovú platňu za CD "Veľkí herci spievajú malým deťom". Koľko nosičov ste predali a aký máte z toho pocit?
Z prvého CD- čka sa predalo 5000 nosičov a z celého nákladu vyše 10 000 ks. Výťažok z predaja - 25 000 eur sme dali na detskú onkológiu. Vyšli tri nosiče s knižkami , pesničky naspievavali najznámejší slovenskí herci. Jedno CD s českým prekladom textov nahrali známi českí herci. Skomponovala som k nim hudbu rôznych štýlov - klasiku, jazz, flamengo ... Ja vidím, za platinovou platňou a množstvom predaných CD, veľkú radosť z pesničiek v detských očiach. Vidím ako deti spievajú s nami a tancujú s nami na javisku, keď hráme klauniády: Veľkí herci malým deťom. Sú to moje spievajúce deti.
Nedávno ste mali premiéru predstavenia Klauni v pekle na lodi Adyho Hajdu. Aký bol ohlas?
Výborný. Vypredaná sála, dlhotrvajúci potlesk a úsmevy deti aj dospelých. Autor hry je Peter Pavlac, režisér Patrik Lančarič. Inscenácia Klauni v pekle je určená deťom od 6 rokov aj dopelým. Určite ocenia ako vieme deti rozosmiať a súčasne prísť s nimi na to, čo je v živote dôležité a múdre. Veľa divákov sa nám ozvalo, že naše predstavenie bolo pre nich veľkým zážitkom. To nás všetkých veľmi teší.
Klaunovské remeslo a tvorba humoru je náročná práca,chcem sa jej venovať aj naďalej a pokračovať aj v tom, čo začali moji rodičia. Naše divadlo Úsmev založili pred tridsiatimi piatimi rokmi. Vzniklo ako študentské divadlo a hralo aj veľa predstavení pre deti. A stále hrá ako vidíte ...
Prezradíte nám napriek mladému veku, kedy ste si robili autoškolu?
Ako štvoročnej mi rodičia kupovali autíčka, boli medzi nimi aj Renaulty. Päťročná som uprosila otca, aby ma nechal jazdiť po veľkom parkovisku. Posadil si ma kolená za volant a riadila som. Híkala som od šťastia, zaujalo ma to. Ako teenegerka som si to vyskúšala, pod otcovým dozorom, na osamelých horských cestách. Mama mala z toho hrôzu. Konečne prišla autoškola! V 20-tich rokoch som už mohla oficiálne jazdiť v autoškole po Petržalke! Ako čerstvá vodička som riadila auto, keď ma zastavili policajti, že som zle parkovala. Policajt zistil, že som prvýkrát kontrolovaná ako vodička, tak príjemne som sa vyhla prvej pokute. Doteraz mám parkovacie problémy, ak je pokuta, tak väčšinou pre parkovanie. Môj kamarát , psychotronik, mi radil, ak mám pocit, že parkujem na nevhodnom mieste, aby som prešla rukou po obvode auta a vyslovila prianie: nech sa auto stane neviditeľné. Ale nikto si ma nesmie všimnúť! A ono to funguje!
Stalo sa hádam, že ste dobre zaparkovali, aj keď to bolo zložité?
Ak mi vyjde zaparkovanie na prvýkrát, poteším sa a okamžite sama seba sa pochválim.
Jazdíte na svojom prvom aute?
Ford Fiesta je moje prvé vlastné auto, ale radšej jazdím na manželovom BMW. Cítim sa bezpečnejšie.
Mali ste nepríjemnosť, že do vás niekto nabúral a vy ste neboli na vine?
Nedávno sa mi stalo, že do mňa nacúval známy herec Andy Hryc. Išiel parkovať, nezapol smerovku a nacúval do mňa. Vyskočil z auta, veľmi rozčúlil, ( alebo to zahral?) a vinník som bola zrazu ja. Asi sa nevedel vyrovnať s pocitom viny.
Ťukli ste už aj vy nejaké auto?
Mala som jednu nepríjemnú nehodu. Pod Novou scénou som prechádzala cez električkovú trať a vodič predo mnou zrazu prudko zabrzdil a zastavil. Nečakala som to. Ťukla som mu do nárazníka. Ešte teraz mám nepríjemný pocit z nárazu a zvuku plechu. Treba očakávať aj neočakávané.
Relaxujete s muzikou za volantom?
Áno. Rada si púšťam dobrý jazz aj vážnu hudbu, klasiku... Mohli by v rádiách vysielať viac kvalitnej klasiky i jazzu. Potešili by ma to, myslím, že môj názor majú viacerí poslucháči. Rada počúvam Rádio Devín.
Kde v zahraničí ste mali možnosť si zajazdiť?
V Thajsku ma upútalo pravostranné riadenie, ale nesadla by som si tam za volant. Na ostrove Korfu sa mi páčilo jazdenie na štvorkolke, vysoko ako vo Vysokých Tatrách, adrenalín, ale romantika...
Váš automobilový sen?
Zajazdiť si veľkou rýchlosťou na F1 ako pilotka.
Ako sa jazdilo a čím upútal Sisu nový Renault Clio?
Ohnivovo červenou farbou ako moje vlasy! Červené a ladím s ním aj v interiéri. Nasadla som do pohodlného sedadla a nič ma nerušilo. Priestoru okolo mňa bolo dosť a kombinácia červeno-čierneho interiéru ma rozveseľovala. Typické ženské auto s bezkľúčovým štartovaním /štartovaciu kartičku môžete mať v kabelke alebo v bunde/, chlapské mi vôbec nepripadalo. Ľahko sa prehadzovali prevodové stupne a točenie trošku hrubším volantom bola hračka. Červená palubovka s modernými prístrojmi bola štýlová a umelecká s dotykovým displejom a navigáciou. Chýbal mi zabudovaný CD prehrávač, ale inak som bola spokojná aj so zvukom kvalitného autorádia. Riadenie na jednotku, spojka v pohode. Na pedále som si rýchlo zvykla a brzda rýchlo reagovala. Všetko v Cliu dýchalo luxusom. Plynový pedál dosť rýchlo na moju nohu reagoval, nebolo to pretekárske, ale na jazdenie v meste mi naozaj vyhovovalo. Benzínový motor pri jazdení som nepočula, len pri predbiehaní keď som trosku viac pritlačila dal najavo, že mám ubrať . Naozaj také srdiečko, ktoré vás poteší svojou príjemnou jazdou.
Text: Alena Chorvátová
Foto: atorka