Talizman pre šťastie

14.04.2018 19:18

Známa herečka Zuzana Skopálová prezradila našim čitateľom niečo zo svojej hereckej práce, o šoférovaní, parkovaní a talizmanoch pre šťastie. Jedným z nich bol Renault Talisman, do ktorého si sadla a veľmi sa nadchla z troch druhov masáží, ktoré jej jazdu spríjemňovali.

Zuzka, popri hereckej práci ste sa venovali rodine a vychovali dve dcérky.  Po skončení VŠMU ste boli nejaký čas členkou súboru Nová scéna... ako je to teraz s vami? 

Členkou divadla som bola 10 rokov a v období mečiarizmu v roku 1997 som odišla ako mnoho ďaľších kolegov. Hrala som v seriáloch Horúca krv, Kukučka, Komisár Rex a zahrala som si aj sudkyňu v seriáli Inšpektor Max a v seriáli Vlci. Určite by som privítala aj nejakú novú  seriálovú ponuku. V poslednom období ma diváci môžu vidieť v rodinných a susedských prípadoch. Hosťujem v divadle Aréna a musím sa priznať, že by som možno aj chcela niekde zakotviť ako členka divadla, pretože k činohre ma to vždy ťahalo. Deti mám už veľké a chcela by som si užívať život po 50-tke, tak ako sa patrí...

Hrali ste množstvo rozprávkových princezien v Nebojsovi, Popolvárovi či v Čertovom vreci. Máte na konte veľa hereckých postáv a pritom stále vyzeráte aj v tomto veku ako princezná...

Ďakujem. Z úloh princezien som už dávno vyrástla a po 30-tich rokoch by som mohla hrať akurát královné. Rozprávky sú stále aktuálne a vysielané, som rada, že mi zaručili takú milú spomienku na mladosť a "nesmrteľnosť!"Dodnes ma ľudia spoznávajú a titulujú "naša princezná." Bola som nedávno na jednej akcii a taký jeden pán s manželkou na mňa sústavne pozeral. Hovorím si, asi ma pozná a keď sa osmelil, tak sa to zakončilo vtipne, či vraj nie som Janka Nagyová, teda tá princezná Arabela! Lenže život ide ďalej a moje miesto je v iných úlohách...

Spomeniete si na svoje prvé auto, ktoré vám zanechalo zopár úsmevných príhod?

Na vysokej škole som si zarobila a kúpila moje prvé auto Škodu 100. Už som mala dva roky vodičák, takže som už mohla dennodenne jazdiť. V zime, keď iní nenaštartovali, tak mňa autíčko nesklamalo a veru na prvú šupu naskočilo. Potom som mala Škodu 105 a tá už mala muchy! Padal benzín a auto zastalo, kedy si zachcelo aj na frekventovanej križovatke. Musela byť plná nádrž, inak som musela do nej fúkať.../haha./ Najradšej som mala bieleho dvojlitrového Peugeota 205 v rallye úprave. To bolo malé žihadlo, jazdila som s ním ako na pretekoch. Tri roky som ho predávala, pretože som sa s ním nevedela rozlúčiť.

Za socíku sme zažívala s autami všeličo, ale jedno zostáva. Niektoré ženy aj v dnešnej dobe majú problém s parkovaním. Čo vy a pozdĺžne parkovanie?

Juj, dnes už nemám žiadny problém, ale ako začínajúca vodička som nevedela hneď dobre zaparkovať. Vtedy som si vystúpila z auta a spoliehala som sa na moju mladosť a prvého pána, ktorého som stretla, tak som sa opýtala, či by mi autíčko nezaparkoval. Vždy som sa vynašla, ale dnes sa nad tým iba pousmejem... boli to milé začiatky.

Slnko svieti a na bratislavských cestách je stále veľa nehôd. Máte aj vy takú nepríjemnú skúsenosť so svojím autom?

Za čo vás chceli policajti pokutovať, keď vás naposledy zastavili?

Nesvietila mi žiarovka,  že si to mám dať vymeniť a pustili ma. Lenže tí istí ma zastavili o dva dni, tak som sa priznala, že o tom viem a urobím výmenu. Opýtala som sa, či by mi to nevymenili, ale radšej ma znovu pustili. Jasné, že skúšam vždy zjednať pokutu, ak mi hrozí, že ju mám dostať. Napriek tomu, sa vždy snažím jazdiť disciplinovane a nerobiť priestupky.

Ako každej žene a možno aj mužovi sa stane, že nevie, kde zaparkoval svoje auto. Mne sa to stalo a vám?

Mali sme doma dve autá a zvykli sme ich meniť. Lenže ja som zabudla s ktorým som prišla na jedno stretnutie. Na Jakubáku, kde som zaparkovala, tak som ho neúnavne hľadala až keď som pobehala čo sa dalo a myslela si, že mi ho odtiahli, tak som si spomenula, s ktorým autom som išla ráno z domu.

Máte psíka, prezraďte nám, aký je spolujazdec v aute?

Naozaj sa veľmi rád vozí. Škoda, že pri skúšobnej jazde bolo zlé počasie, určite by sa s nami rád povozil aj sa nafotil. Je vždy veľmi poslušný, keď som s ním a dcérou Becci, ktorá je jeho paničkou. Ak idem s ním sama, tak preskočí z kufra na zadné sedadlo

a položí si hlavu na moje rameno. Minule som upratovala auto, zrazu náš psík aj s kocúrom už sedeli a čakali v aute, kedy vyštartujeme.

Renault Talisman Grandtour Energy dCi 130 Intens je ozajstné kombi na dlhé trasy a priestorovo je to veľmi bohaté auto a hlavne veľmi príjemné na jazdenie, lebo tri druhy masáže počas šoférovania by malo mať vo výbave každé auto, ktoré šoféruje žena. Ako ste sa zhostili úlohy vodičky v tomto aute?

Z diaľky som zbadala prichádzajúcu čokoládu a to som nevedela ako bude chutiť?! Svojou sladkosťou ma presvedčila ako som sadla za volant! Ľahko som naštartovala gombíkom a po nastavení sedadiel som sa začala zoznamovať s okolím. Prístrojová doska s budíkmi bola prehľadná a všetko na mňa pôsobilo luxusne, bolo cítiť, že sedím v najvyššej výbave. Prepnutím jazdných módov sa menila aj farba podsvietenia, cúvacia kamera bola pre mňa niečo nové. Celá uzimená som sadla do vyhriatych čalúneno-kožených sedadiel a vyhriaty volant ma úplne dostal, aj tri druhy masáží: tlaková, bedrová, relaxačná. Tlaková bola úžasná, od bedrovej časti ma prevlnila až do hornej medzilopatkovej oblasti. Človek zabudne, že šoféruje a nie je vo welnese. Žiadna bolesť chrbtice a na dlhé trasy priam ideálne rodinné auto. Pohodlnosť a priestor v tomto kombi je na prvom mieste aj sedenie vzadu bolo veľmi pohodlné. Po otvorení kufra som vedela, že bude veľký, ale po sklopení sedadiel by som sa tam celá zmestila! Čím väčší kufor, tým my ženy vieme robiť väčšie nákupy, ale hlavne na dovolenky zbalíte do Talismana všetko! Aj nášhlo psíka... Dieselová jednašestka bola tichá a v jednotlivých režimoch sa inak správala, ale pohotovo. Práve preto by som Renault Talisman odporučila rodinkám všetkých vekových kategórií. Každý si v živote vyberá nejaký talizman pre šťastie v rôznej podobe, ale Renault Talisman priťahuje šťastné kilometre a vedela by som si ho predstaviť ako svoj talizman pre šťastie.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť