Torro

28.06.2015 11:38

Herec a toreádor Peter Trník si zmeral sily s „torrom“ - Seatom Leonom a spomínal na časy, keď na vojenčine jazdil na V3S-ke

Do februára tohto roku ste boli členom SND. Aké dôvody ste mali k odchodu z divadla?

Bolo to 22 hereckých rokov v trvalom angažmán v SND, ale počas pôsobenia režiséra Romana Poláka na poste riaditeľa činohry sa pre mňa akosi zastavil herecký vývoj... Nebol mi blizky umelecky ani ľudsky. Takže po poslednom rozhovore s ním som po vzájomnej dohode z činohry SND odišiel. Momentálne som herec na voľnej nohe a vďaka bohu na nedostatok práce sa nesťažujem.

Hosťujete v rôznych divadlách, vidíme vás v seriáli Clapi neplačú. Niečo nové sa nerysuje?

Hral som nielen v Chlapoch,  ale väčšiu postavu som dostal už v seriáli Odsúdené a neskôr to boli Tajné životy, Kolonáda, a pracoval som aj pre českú televíziu v kriminálke Anděl. Páčila sa mi aj práca na filme Viditelný svet. Naďalej mám ale najradšej divadelné javisko.  Hosťujem v trnavskom divadle DJP v štyroch predstaveniach, stále hrám ako hosť aj v SND. Poslednú premiéru Sladký domov som mal koncom tejto divadelnej sezóny v bratislavskom DPOH. Takže srdečne vás pozývam do divadla či už v Trnave alebo v Bratislave.

Viem o vás, že ste vášnivý cyklista, ale na akom type auta jazdíte?

Na aute sa mi najviac páči bicykel na streche! Ále nie...samozrejme, že autíčka sa mi páčia tak ako každému chlapovi. Teraz práve s mojou priateľkou uvažujeme nad kúpou nového. Posledné auto, na ktorom som jazdil, bola Toyota Avensis, ktoré moja partnerka priniesla do vzťahu. Podarilo sa jej však dostať do hromadnej búračky na dialnici smerom do Brna a auto bolo v takom stave, že sme sa rozhodli radšej ho predať ako investovať do opravy. No a uvidíme, čo kúpime, keď zrazu odporne zbohatneme a zhodneme sa na type auta...  

A ako je to s tým bicyklom?

Bicykel je pre mňa naozajstný relax. Dnes sa už dá kúpiť bike úplne podľa predstáv a na mieru. Taký bol aj môj novučký Scott. Tešil som sa z neho ale iba dva mesiace, pretože mi ho ukradli za necelých 15 minút. Prekážkou pre zlodeja nebol ani perfektný kódový zámok. Smútok, zúrivosť a bezmocnosť mi vyliečili chlapci z Kaktus Biku. Vo svojej predajni ma posadili na trekový CUBE a to bola láska na prvý pohľad. Aby sa nezopakovala krádež, nekúpil som tentokrát nijaký zámok, lebo tak sa donútim nespúšťať bicykel z očí...

Na ceste ako cyklista v bežnej premávke nemáte problémy, aby vás nevytlačili z cesty? 

Už sa stalo, že som vďaka autobusu skončil na zemi v jarku vedľa cesty, takže už si dávam pozor. Ak už musím ísť bicyklom po ceste, kde je väčšia premávka, nikdy nejazdím za čiarou čo označuje krajnicu. Idem ako motorka v pravej strane svojho pruhu, aby ma vodiči brali vážne. Takto ich donútim za mnou trošku spomaliť a obehnúť ma so smerovkami ako iné auto. Keď sedím za volantom ja, vždy sa snažím cyklistov rešpektovať maximálne a na ceste im fandím. Na Slovensku dosť chýbajú cyklistické chodníky, myslím že inde vo svete berú tú ekológiu akosi vážnejšie. Stačí sa vybrať na cyklo výlet do rakúska k susedom, aby človek pocítil ten veľký rozdiel.

Na akom aute ste sa učili šoférovať?

To bol tažký socializmus. V tej dobe boli škodovky, žiguliaky a dvojtakty ako bol trabant a wartburg. A na otcovom wartburgu som sa naučil šoférovať. To bolo moje prvé auto. Tam bola iná filozofia šoférovania ako na štvortaktoch. Motor dvojtaktná volnobežka... To sa skratka rozbehlo a išlo dlho samé bez nohy na plyne. Mal som aj škodovečky, ale najsvižnejší bol Fiat 127. Čo sa týka šoférovania, problém nemám s nijakým autom. Všetky maju plyn, brzdu a ak to nie je automat aj spojku.

Mali ste v živote absurdnú pokutu, že ste si povedali, že tak to to teda nie?!

Platil som pokutu za nedohustenú rezervu. Takú nezmyselnú sumu som zaplatil, že som sám nechápal, ale nemal som chuť sa hádať. Vracal som sa po ťažkom predstavení domov a jediné, čo som v tej chvíli chcel, tak bola posteľ. Zaplatil som a až na druhy deň som po internete hľadal tzv. pokutový cenník. No pokutu za nedohustenú rezervu som nenašiel...

Máte za sebou aj dopravnú nehodu?

Išiel som v noci po diaľnici z predstavenia a pri Zelenči som zacítil silné pichnutie v hrudníku. Na okamih sa mi zahmlilo pred očami a vyletel som na pravé zvodidlo. Auto urobilo parádne hodiny takmer vo vzduchu a zotrvačnosťou sa otrieskalo o deliace zabrany v strede dialnice. Našťastie za mnou nič nešlo, tak nedošlo k zrážke. Vyviazol som s rozbitou hlavou a trošku pošramoteným egom... Bol som veľmi rýchlo v poriadku. Mrzelo ma, že Favorit, mimochodom posledný typ s VW motorom vo výbave Deluxe, som zničil na totálku.

Jazdili ste niečo špeciálne, na čo nikdy v živote nezabudnete?

Zo svojich hereckých kolegov mám určite najviac kilometrov najazdených na nákladnej V3S-ke. Bol to obrovský adrenalín, keď som na tom jazdil na základnej vojenskej službe v Prahe. Ako vojak som mal zaradenie vodič technik na rote týlového zabezpečenia. Prežil som tam povinné dva roky. Na VŠ som šiel až ďaleko po vojne. Toto zaradenie určili podľa technickej strednej školy, kde som robil vodičák. Mám ho okrem autobusu celkom plný....

Ako sa jazdilo na V3S-ke?

Mal som rád jazdu na tankodrome a pamätám si ako ma veliteľ donútil vojsť s tým autom do obrovskej jamy a samozrejme, že som sa bál. Na moje prekvapenie sa to dalo zvladnuť na pomalej jednotke dolu a potom bezpečne aj z tej jamy von. V3S sa ani nešmykla! Do ťažkého terénu je V3S-ka špica vo svojej triede! Ešte aj dnes po rokoch. Dokonca američania prejavili záujem o toto nákladné vozidlo. Vozil som na nej nielen vojakov na rôzne cvičenia, ale mal som aj jednu s cisternou na pohonné hmoty.

Peter, aj keď ste cyklista, čo hovoríte na červený Seat Leon 1,2 TSI v edícii Homola, ktorých sa vyrobilo len 40 limitovaných kusov?

Červeno-čiernu kombináciu mám aj na bicykli, ale na Leone je to famózne ohnivé, čo sa na španiela hodí. Torro Seat Leon v španielskej Koride je rozzúrený pred toreádorom... Dobré nie? Býk je španielsky torro a to je pre mňa Seat Leon! Napriek nízkemu obsahu, je motor neskutočne živý a správa sa presne tak, ako chcem. Jednoducho trhá asfalt! V interiéri som zbadal prehľadný displej, palubný počítač a športové ciferníky, ktoré ma okamžite fascinovali. Nenašiel som tam usb-čko, kde by som dal mp3 prehrávač, ale to nie je chyba, to sa dá vyriešiť aj inak. Na dlhých cestách je super počúvať úžasný zvuk motora, ktorý ma baví viac ako autorádio. Čo ale neznamená, že si ho sem tam nepustím. Leon mi lahodil po každej stránke. Nič mi nevadilo a nič ma nerušilo. Prvýkrát som jazdil auto, ktoré má 6-stupňovú manuálnu prevodovku, z čoho sa teším. Tichý motor sa vo vyšších otáčkach správal ako dvojliter! Ani prudký kopec na trojke nebol problém! Citlivo to reagovalo, brzdy boli na jednotku. Paráda! Na hrboľatej ceste sme necítíli nerovnosti. Svieža jazda na „torrovi“ spôsobila, že som sa asi do Leona zamiloval...Toto auto vyrobili pre mňa a veľmi pekne ďakujem za úžasnú jazdu. Možno práve toto auto by som raz chcel mať pred domom.

Text: Alena Chorvátová

Foto: autorka

Späť