Úžitkovosť so športovou DNA

02.02.2019 12:02

Televízny a rozhlasový moderátor Martin Nikodým dnes na inú nôtu a to motoristickú, má rád SUV-čka a s obľubou relaxuje za volantom. Vyspovedali sme ho, čo zažíva na svojich cestách, ale aj ako vidí svojimi očami ženy za volantom...

Projekty ako Milionár či populárne Milujem Slovensko, ktoré veríme, že aj naďalej bude pokračovať...no ale Martin, účinkovanie v šou Tvoja tvár znie povedome vás úplne iným smerom posunulo, ale mám pocit, že ste si to vskutku užívali?

Prezradím, že je zakúpená ďalšia séria 15 dielov Milujem Slovensko, takže tento úspešný program bude hádam od septembra pokračovať naďalej. A šou Tvoja tvár znie povedome som si fakt užíval, ale bolo to dosť náročné, lebo ten týždeň bolo málo na naštudovanie. V podstate sme tým žili celá rodina. Asi najväčšia výzva bola, keď som imitoval Ivana Mládka a mojou základnou úlohou bolo ani za svet sa neusmiať. Vedľa mňa v roli Pešáka vystupoval Andrej Bičan, ktorý blbol a skackal...a snažil som sa naňho tri minúty nepozerať. Inak by som sa rozrehotal a bol by koniec... ale v tom mi paradoxne pomohla tréma, pretože som sa bál, že zabudnem text, v angličtine by to bolo jedno, ale v češtine ti všetci rozumejú. To by bol potom trapas...našťastie sa to podarilo. :)

Ste známy moderátor a veľakrát cestujete aj mimo hlavného mesta, podľa toho, kde vás to pracovne zaveje. Vráťme sa o pár rokov dozadu, keď ste si robili autoškolu. Bolo to iné z vášho pohľadu?

Môj otec mal inštruktorské skúšky, mohol učiť v autoškole a tak ma začal učiť jazdiť na našej starej škodovku 120. Vpredu aj vzadu sme mali nápis cvičná jazda a mohli sme ísť do terénu. Naučil ma zásadnú vec, že musím premýšľať dopredu čo mám robiť a predvídať za druhých vodičov, čo asi urobia. Toho sa držím doteraz a za to mu ďakujem.

Tak po rodinnej škodovke prišla ďalšia škodovka alebo ste si vybrali inú značku auta?

V roku 1990 som mal svoje prvé auto LADA 1300, do ktorej som namontoval centrálne uzamykanie. Na tú dobu som bol frajer a keď to zakúrilo, tak tam bolo teplo ako na Karibiku. Lenže som sa na nej pri Nitre na R1 vybúral. Síce bola rovná cesta, ale mňa z ničoho nič začalo točiť, lebo zadný náhon a oplieskalo ma o zvodidlá.Týždeň po oprave sa mi stalo to isté a vtedy sa mi podarilo udržať na ľadovej ceste a zastaviť bez ujmy na aute aj zdraví. Po tejto skúsenosti som si povedal dosť a chcel som auto s predným náhonom a tak som si kúpil za posledné peniaze Fiat Tipo 1,9 TDI. Malo najazdených asi stotisíc km a keď som vyšiel z autobazáru, tak som už nemal za čo natankovať a volal som svojmu managerovi, aby mi aspoň stovku požičal...neskôr som Tipo po 4 rokoch predal.

Vedeli ste prípadné pokuty vyriešiť dohovorom?

Ako kedy... Najvtipnejšiu príhodu ohľadom pokuty som zažil na Bajkalskej ulici, keď za protihlukovou stenou merali a zastavili ma v období, keď som moderoval milionára. Videl som v späťáku, že sa policajt upravuje a začal tým, že má na mňa jednu otázku, ale zatiaľ ešte nevie za koľko korún to bude a opýtal sa ma: „Čo si myslíte, akou rýchlosťou ste išli? Išli ste tak, ako sa má v obci 50 alebo ste išli 60?“ takto pokračoval a bol naozaj vtipný. Odpovedal som mu podobne...že netrúfam si vybrať z odpovedí, ale ja by som si zobral žolíka a poradím sa s policajtom... Zasmial sa a povedal mi, že som išiel rýchlosťou 73 km/h a už nech ma nevidí a pustil ma. Je to krásna historka, na ktorej sme sa obaja pobavili a rád na ňu spomínam.

Okrem auta rád si zajazdíte motorku alebo už na to nemáte odvahu v čase hektickej premávky, kde nikto nikoho nepustí...a motorkárov veľakrát vodiči ani len nepostrehnú...

Vzhľadom na kolóny som si v lete kúpil skútra a je to pre mňa ekonomickejšie a výhodnejšie ako auto. Pri jazdení na motorke sa držím pravidla, že všetci majú prednosť a neponáhľam sa, lebo aj tak ich dobehnem na červenej. Výhoda je, že kdekoľvek zaparkujem a nemusím hľadať 15 minút miesto na parkovanie, keď idem autom. Inak mám skúsenosť, že ma vodička nevidela a dala ma dolu v plnej rýchlosti, rozhodla sa, že pôjde doľava, kde som bol ja. Motorka šla do šrotu a mne sa nič nestalo len zopár odrenín a netrvalo dlho a vzápätí som si kúpil ďalšiu motorku Hondu SH 125.

Je niečo, čo v premávke z duše nemáte rád?

Vo svojom živote sa sústreďujem na veci, ktoré mám rád ani rýchli vodiči mi nevadia, lebo aj ja medzi nich patrím. Som rýchlejší, jazdím vľavo, idem na hranici povolenej rýchlosti, ale snažím sa mať rozhľad pred sebou. Ak som si niekedy povedal, že poď pomalšie, tak urobím viac chýb ako keď idem plynule a rýchlo. Jazdím už niekoľko rokov v SUV. Som slušný vodič a keď sa chcem preradiť z pruhu do pruhu a vidím dostatočnú medzeru, tak dám smerovku a idem...občas sa stane, že v tej chvíli dotyčný vodič šliapne na plyn a nepustí ma. Toto nemám rád, takže zväčša manéver dokončím.

Ste známy aj ako cestovateľ a určite vás v nejakej krajine zaujal dopravný systém iný ako je u nás?

V Amerike sa mi páčilo, že tam majú križovatkový systém STOP always. Vodiči prídu do križovatky a ktorý prišiel prvý, tak ten má prednosť. Očne sa skontaktujú a dohodnú sa. To je fajn. Mám rád kruhové objazdy, lebo podľa mňa to zamedzuje fatálnym zrážkam. Ideš pomaly a je to lepšie ako križovatka. Iný systém v doprave som zažil v Indii. Išiel som autobusom a zrazili sme sa s autom. Vodič zostal stáť a zavolal policajtov. Zastala doprava, všetci vystúpili z áut a čakali na policajta, ktorý, keď prišiel, tak sa opýtal vodiča autobusu, kto spôsobil nehodu. On hovorí, že vodič auta, ktorý to potvrdil. Ešte sa opýtal dvoch svedkov, pozrel poškodenie áut a prišiel k tomu, čo urobil chybu a dal mu riadnu facku s tým, aby jazdil poriadne...bez pokuty, zápisu len s jednou fackou vodič odišiel a my sme nastúpili do autobusu a šli ďalej.

A bola taká doprava bez hektiky, kde všetci dodržujú dopravné predpisy?

Také niečo som najviac zažil na Islande, lebo tam nebola skoro žiadna doprava. Okolo celého ostrova bola jedna cesta, na ktorej ľudia dodržiavajú rýchlosť, lebo sú tam všade kamery a pokuty sú strašne vysoké. Veď iba obyčajné pivo tam stálo 12 eur! My sme tam poctivo jazdili, nastavili sme si tempomat a užívali jazdu a nádhernú prírodu, ktorá bola naokolo. Naozaj odporúčam vidieť.

Ako je to s vodičkami, ktoré na cestách stretávate?

Poznám veľmi dobré vodičky, ale aj také, kde emócie prevládajú a sú zbrklé a neplynulo jazdia. Sledujem ako emočne menia rôzne rýchlosti. Na Gorkého ulici sa mi stalo, že sa jedna pani pokúšala zaparkovať, no ani na piaty krát to nedala a už sa za nami tvorila poriadna kolóna. Vystúpil som z auta a s úsmevom som sa opýtal, či by jej pomohlo, ak to zaparkujem. Bola už taká vystresovaná, že z nej iba vyšlo: "áno, zachráňte ma!" Tak som ju zachránil...

Viem, že ste fanúšikom SUV-čiek, tak našim čitateľom prezraďte, ako sa vám jazdilo na štvorvalcovej Mazde CX-5 2,5 SKYACTIV-G so 6-stupňovou automatickou prevodovkou a s prepínaním do športového režimu by mohlo byť aj pre vás niečím zaujímavým?

Mám rád tieto typy áut a Mazda CX-5 mi padla hneď do ruky a všetko som intuitívne vedel, kde čo mám hľadať. V tejto kategórii som doma nielen preto, že bývam na kopci, ale veľa času trávim v prírode, venujem sa rôznym športom a tento typ auta mi priestorovo vyhovuje vzhľadom na dobré parametre kufra a jednoduchým spôsobom sklopenia zadných sedadiel do roviny. Naložím tam všetko čo na svojich cestách potrebujem. CX-5 mi umožňuje hladko prejsť do terénu a pritom si adrenalín užijem aj na diaľnici prepnutím do športového režimu. Kombinácia tohto SUV je pre takého človeka, ktorý má rád dynamickú jazdu a chce skĺbiť úžitkovosť so športovou DNA. Tie náklony do strán nemôžeš tak rezať ako na športovom aute, ale CX-5 to zvláda v pohode a vie sa správať ako limuzína. Primárne toto auto vidím ako rodinné a s moderným dizajnom určite osloví mnohých potencionálnych zákazníkov.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť