V aute svoju hudbu nepočúvam...

23.12.2017 16:05

Divadelný dramaturg Martinského divadla, autor scénickej hudby pre divadlo, film a televíziu - Róbert Mankovecký sa podelil so svojimi zážitkami z ciest aj z testovania Hondy Civic Sedan

V tohtoročnej divadelnej sezóne ste mali v Slovenskom komornom divadle v Martine premiéru Višňový sad v réžii Romana Poláka. Tuším to bolo v novembri?

Áno, robil som tam hudbu a ešte nás v novom roku čaká premiéra

rockovej opery Fouche. Herci budú zároveň hudobníci a bude to zaujímavé predstavenie. Dnes som mal byť pracovne v Olomouci, kde mám pracovať na projekte Peter a Lucia, ale zmenili sa plány. Určite o mesiac ma ešte čaká je projekt v pražskom divadle ABC, ale najviac práce mám stále v Martine, hoci si občas pracovne odbehnem do Poľska, Srbska i Maďarska.

Viem o vás, že v aute svoju hudbu moc nepočúvate a najlepšie si oddýchnete pri hovorenom slove. Je to skôr profesionálny prístup?

Tak nejako. Neoddychujem pri hudbe, lebo je to moja práca, ale občas ak ma niečo zaujme, tak si to vypočujem. V aute pracovne najazdím okolo 50 tisíc kilometrov ročne, ale na dovolenky skôr lietam.

Už máte deti vo veku, keď ste si sám robili vodičský preukaz alebo to bolo ešte oveľa neskôr?

V Martine som si robil vodičák pomerne neskoro ako 25-ročný, to je už 27 rokov, tak nejaké skúsenosti za volantom mám. Pamätám si, že inštruktor mne jedinému vykal, lebo okrem mňa tam boli samé baby, ktorým tykal. Syn a dcéra si vodičáky robili hneď po škole, tak to majú na šťastie za sebou.

Najfrekventovanejšia vaša trasa je MT-BA, ale nemáte niekedy pocit, že tie kolóny sú už po celom Slovensku?

Cez týždeň tú trasu robím niekoľkokrát a cez Žilinu, Martin čo sa ciest týka, tak problém je hlavne vtedy, keď nasneží. Dôležitá správa pre vodičov idúcich na Čadcu je, že konečne otvorili úsek a budú to mať ľahšie ako doteraz, ale ja tadiaľ nechodím. Kým sa neurobí úsek Žilina – Martin -Ružomberok, tak sa fakt nepohneme. Za normálnych okolností sú tam vždy kolóny a to sa nič nestalo, lebo ak sa stane nejaká kolízia, tak to je jeden z najhorších úsekov na Slovensku. Jediný nemá žiadnu obchádzku a preto to býva problém.

Ako sa dá predchádzať kolónam podľa vás?

Napríklad sa stalo, že na poslednú chvíľu sa rozhodla jedna vodička, že dá blinker lenže nejde o tých mojich dvadsať sekúnd, že som spomalil, ale keď to isté urobí 20 ľudí po sebe, tak sa odtiaľ nedostaneme, zbytočne sa spomaľuje premávka a vznikajú kolóny.

V Bratislave je to bežná prax, že kolóny vznikajú z neplynulosti cestnej premávky, ale aj z množstva áut, v ktorých sedí jeden človek...

Plné cesty áut a nie je žiadna alternatíva! Stále sa stavia, ale cesty sú stále tie isté. Moja mama býva v Dúbravke, ja som v Biskupiciach a to je hotová katastrofa, pretože mestské časti sa prepĺňajú a cesty nestíhajú.

Autobusy sú u nás pomalé, keď mám stretnutie, tak sa musím rýchlo presúvať a to je s MHD problém. V Prahe, keď robím, auto zaparkujem a jazdím metrom. Je to rýchlejšie, aj vypiť si môžete. :) Pražáci tiež radi jazdia autom, ale majú na výber, hoci tam bývajú tiež riadne kolóny.

Každý z nás občas býva rýchly za volantom a zaplatí pokutu. Je to aj váš prípad alebo platíte skôr za iné dopravné priestupky?

Jazdím teoreticky rýchlo, ale rýchlosť prekračujem v prípustnej miere a častokrát v neprípustnej. Z Rakúska mi zvyknú chodiť pokuty za rýchlosť, už mi zopár šekov prišlo poštou. Za Hainburgom je 70-tka, ja som mal na tachometri rýchlosť asi 82 km/h. Dvakrát som nezastal na Stopke, ten druhýkrát, keď som išiel z Čiech som musel vysvetľovať policajtom, že som nemal naftu a idem na dojazd, aby som došiel na čerpaciu stanicu.

Čo vás v poslednom čase tak poriadne naštvalo?

Včera v Bratislave pred Kauflandom sa mi stalo, že tam boli tri parkovacie miesta pre invalidov a krížom cez ne stálo čierne BMW X5. Nerozumiem tej arogancii, lebo tým drahé auto dáva najavo, že nemá problém zaplatiť stovku za to čo urobil, ale ja to považujem za horšie ako pokuta za rýchlosť.

V zahraničí resp. v Nemecku majú neobmedzenú rýchlosť, skúsili ste si tam maximálku?

V Nemecku som si vyskúšal neobmedzenú rýchlosť, keď som potreboval kúpiť gitaru v Norinbergu, tak som volal do obchodu, dokedy majú otvorené. Musel som to stihnúť do 16,30 rýchlosťou 220 km/h. Na druhej strane sa to nedá stále využívať, lebo, keď som išiel na výstavu hudobnín do Frankfurtu, tak cestou naspäť som išiel v kolóne. Za mnou Maserati išlo 90-tkou ako ja a bolo úplne jedno, aké máte auto.

Honda Civic Sedan1,5 VTEC Turbo s CVT prevodovkou a výbavou Executive

V tejto triede má Honda Civic Sedan naozaj taký japonský osobitý dizajn s úzkymi svetlami a vynovenou maskou...vcelku pôsobí športovo. Priestranný interiér ma zaujal a pasažieri v aute majú ozaj dostatok miesta vpredu, vzadu, v kufri, ale hlavne dostatok úložných priečinkov, kde môžem odložiť mobil, cigarety. Dobre tvarovaný volant a prehľadná palubovka, dotykový displej - všetko pôsobilo kvalitne a luxusne, aj materiály ako sa od tejto značky očakáva. Možno svetlý interiér je elegantný, ale nepraktický, pretože som rád, keď raz do mesiaca auto povysávam. Išiel by som do tmavého interiéru. No automat musí byť, na to som zvyknutý aj v mojom aute, pretože jazdím väčšinou v kolónach.

Stabilita auta závisela od dobrého podvozku, ktorý v Civicu bol, ani hlučnosť žiadna nebola, tak dlhé trasy sú v tomto type auta pohodlné.

Benzínová jednapäťka ťahala dobre, k tomu sa zapojilo Turbo a pekný zvuk auta oznamoval, že 182 koní sa dalo do pohybu. Dynamika, kultivovanosť motora bola dobrá. Bol som prekvapený, aké je to bezproblémové auto do mesta i na diaľnicu.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť