V autoškole mi zostala rýchlostná páka v rukách…
19.11.2022 21:37
Interiérová dizajnérka a architektka Júlia Krasulia o svojom živote u nás, ale i v Rusku, kde porovnala dopravný systém. Jedna pokutaza život, zážitok s aquaplainingom a množstvo iných príhod si prečítate v našom rozhovore. Otestovala mestské auto pre ženy - Seat Arona. Jej dojmy si pozriete vo videjkách.
Na Slovensku žiješ 6 rokov a robíš tu interiérový dizajn. Vieš nám to konkretizovať a kedy treba prerábať interiéry, aby sme išli s trendom?
Zaoberám sa interiérom bytov, domov a rôznych objektov. Teraz dizajnujem jeden počítačový klub…jednoducho realizujem mnohé sny. Verím, že časom budem na Slovensku robiť väčšie projekty ako som robila v Rusku, teda interiéry reštaurácií alebo exteriéry rôznych budov.
Niektoré prerábky interiérov z hľadiska trendov sa robia po piatich rokoch a iné prerábky bytov až po desiatich rokoch. Trendy aj technológie sa neustále menia, dokonca sa znehodnocuje kvalita materiálov a treba ich vymeniť.
Pricestovala si k nám z Ruska a vodičák si si robila v Krasnodare blízko Čierneho mora. Krasnodar je mesto podobné Bratislave, dokonca je tam rieka podobná Dunaju…akoby si bola doma :), ale prezraď, aké to bolo robiť doma autoškolu?
Autoškolu som si robila v roku 2004 na aute s manuálom, ale odvtedy jazdím len s automatickou prevodovkou. Jazdila som na takom staršom aute, možno si pamätáte značku Žiguli?! Lenže to auto nebolo v dobrom stave, pretože v ňom neustále odpadávala rýchlostná páka a zostávala mi v ruke. Inštruktor ju vrátil naspäť a jazdili sme ďalej. Vždy mi hovoril, že mám jazdiť v pokoji, neponáhľať sa, sledovať situáciu na ceste, držať odstup od predchádzajúceho auta a arogantných vodičov radšej pustiť, aby nevznikla nejaká zbytočná dopravná kolízia.
Vidíš nejaký rozdiel v šoférovaní v Rusku a na Slovensku?
Vodiči na Slovensku sú určite zodpovednejší a viac dodržiavajú dopravné predpisy ako v Rusku.
Mne sa tu lepšie jazdí, pretože ma tu viac rešpektujú na ceste a pustia ma, keď vidia, že žena za volantom. V Rusku všetci trúbia, sú nervózni, netolerantní a nedodržiavajú zipsové pravidlo a práve preto sa potom tvoria kolóny. Inak ma tam nikdy nezastavili policajti, ale na Slovensku áno, pretože som nezastavila na Stopke, keď som išla z obchodného centra. Dostala som pokutu 30 eur. Žiaľ, moja jediná pokuta v živote.
Dopravnú nehodu si dúfam, nemala…
V Rusku som išla na výlet smerom k čiernemu moru po dvojprúdovej ceste a nejaký šialenec chcel predbehnúť auto v protismere, ale bolo už v rizikovom stave, že som sa zľakla a trošku chytila krajnicu a dostala aquaplaining. Celá som sa otočila okolo svojej osi a nabúrala som do stromu. Mne sa nič nestalo, ale auto bolo vzadu preliačené a radšej som ho v takom stave predala a zbavila sa ho. Inokedy som išla v januári asi 350 km na návštevu kamarátke a začalo pršať a potom ešte snežilo. Cesty sa leskli ako keramické taniere! Vtedy som v jednej zákrute moc pribrzdila a dostala som hodiny. Opäť sa nikomu nič nestalo, iba sme sa zľakli a 5 minút sme v aute ticho sedeli a prežívali ten adrenalínový šok. Autu sa nič nestalo, ani nám…
Stalo sa ti, že si nesprávne parkovala a zaplatila si pokutu?
Asi 10 rokov dozadu mi odtiahli auto práve na vianoce, pretože všetko bolo zasnežené a ja som ani nevedela, kde som zaparkovala, lebo všade bol sneh. Bohužiaľ to bolo parkovacie miesto pre invalidov a ja som si to nevšimla. Potrebovala som ísť rýchlo nakúpiť a ako som sa vracala s nákupmi a deťmi, tak som svoje auto nenašla. Našťastie to nebolo ďaleko, kde mi ho odtiahli, tak som si vzala taxík a išla som tam. Platila som okolo 50 eur.
Kde v zahraničí si sa stretla so zvláštnym dopravným systémom?
V Indii sú pozitívni ľudia a to platí aj pri ich jazdení. Hoci majú nové autá, vôbec neriešia, že ich majú poškriabané. Rýchlo jazdia, nepoužívajú smerovky, jazdia ako sa podarí, nemajú žiadne predpisy. Trúbia celý deň, kto príde prvý, ten má prednosť. Slony, kravy, aj svine sú na ceste. Vodiči počkajú a potom idú. Divné, že nemajú dopravné nehody, len majú škrabance. Nemajú žiadne napätie v sebe, sú v pohode.
Text, foto a video: Alena Chorvátová