Vodičák som chcela viac ako maturitu!
06.07.2024 00:00
Moderátorku Markízackeho Telerána – Luciu Hlaváčkovú sme vyspovedali, aká je za volantom, prečo preferuje manuálnu prevodovku, za čo platí pokuty a veľa iných zaujímavostí z jej auto-moto. Miluje veľké SUV-čka a jedno z nich - Range Rover Evoque D200 si vyskúšala a jej postrehy nájdete vo videách
V televízii Markíza si už 9 rokov a prišla si tam ako stážistka do redakcie spravodajstva...
Áno, po absolvovaní ročnej stáže popri štúdiu posledného ročníka vysokej školy mi ponúkli pozíciu redaktorky spravodajstva. Táto práca ma veľa naučila. Venovala som sa témam z rôznych oblastí. Kultúre, životnému prostrediu, občianskym témam, aktualitám či politike. Popri tom prišlo moderovanie Ranných televíznych novín. Po siedmych rokoch v spravodajstve prišla ponuka moderovať Teleráno, ktorú som s radosťou prijala, pretože som už túžila po zmene.
Fascinuje ťa svet áut už od autoškoly?
Jasné! Fascinuje ma už od detstva. Vždy som si sadala do zaparkovaného auta a hrala sa, že šoférujem. Na strednej, keď už mali niektorí starší spolužiaci autá, chodili sme na pozemok kamarátovho dedka, kde nás trošku učili šoférovať. Potom sa aj inštruktor v autoškole čudoval, že viem naštartovať a rozbehnúť sa bez toho, aby mi auto „skapalo“, vraj mám šoférovanie v krvi. Vodičák som chcela viac ako maturitu. Test som spravila, ale jazda bola stresujúca. Mali sme prísneho policajta, ktorý dal v ten deň okrem mňa, praktickú skúšku všetkým zopakovať.
Máš auto s manuálnou prevodovkou. Je doba skôr automatov a ty preferuješ manuál?!
Mám rada ten pocit, že auto ovládam ja a nie ono mňa a preto ma stále baví stláčanie spojky a radenie prevodových stupňov. To neznamená, že v budúcnosti nevylučujem mať auto s automatom. Je to trend a v kolónach určite praktický. Dopravná situácia sa zrejme bude v tomto smere zhoršovať. Momentálne ostávam verná manuálnej prevodovke, a kúpu ďalšieho auta zatiaľ neplánujem.
Mne sa stalo, že som nekúpila diaľničnú známku a prišla mi pokuta po dvoch rokoch. Stalo sa ti niečo podobné?
Išla som za kamarátkou do Trenčína po diaľnici a hovorila som si, že si kúpim diaľničnú známku do polnoci. Prišla som k nej, a totálne som zabudla. Potom som len čakala na poštu. Prišla mi vysmiata fotografia, kde som sa spoznala. Bola som si vedomá tohto priestupku. Podobný príbeh som mala, keď som telefonovala, sadla som si do električky a zabudla som si kúpiť lístok. Pokutu som revízorovi zaplatila ešte na mieste.
Dopravné nehody sa ti vyhýbajú?
Za upršaného počasia som raz cestou do práce dostala šmyk a ťukla do pani predo mnou. Nadšené sme neboli, no autá boli obe pojazdné, vyplnili sme záznam o nehode, vymenili sme si kontakty a zhodli sa, že kým je iba pokrčený plech, o nič nejde. Dokonca sme sa o pár dní stretli v tom istom fitku, kde sme sa spätne na všetkom pobavili. Inokedy sa pobavila celá rodina, keď som nabúrala do môjho dedka! Išli sme na rodinnú oslavu, zaparkovala som auto a zapamätala som si, že za mnou nikto nestojí. Z oslavy som odchádzala, všetkým zamávala, hodila som spiatočku, že zacúvam, ale tam už mal dedko zaparkované auto! Pokrivila som mu len evidenčné číslo.
Kde sa ti v zahraničí páčili vodiči, cesty a celý dopravný systém?
Naposledy som bola očarená z Portugalska, pretože tam je doprava od severu na juh prepojená pohodlnými diaľnicami, množstvom kruhových objazdov, čo sa mi veľmi páčilo. Vodič sa tam, tak ľahko nestratí. Naopak, netrúfla som si šoférovať na Bali, kde je premávka hektická a divoká. Majú tam z dvoch pruhov zrazu 4 - 5 jazdných pruhov a neustále trúbia. Podobná dopravná divočina bola aj v Egypte.
Text, foto a video: Alena Chorvátová
