Zamilovala som sa do šoférovania

09.12.2017 16:12

Režisérka a herečka Soňa Ferancová hovorí o tom, prečo rada robí komédie, akí sú psíkovia spoločníci v aute, ktoré autá dodávajú ženám na cestách sebavedomie a čo všetko vyžaduje od auta, ktoré jej pomáha pri pracovných povinnostiach...

Mne sa zdá, že tá režisérka vám najviac pristane. Aké žánre väčšinou robíte a čo je dôležité vo vzťahu režisér a herec, aby to fungovalo?

Samozrejme som aj herečka, ale najviac sa momentálne venujem komédiam, aby si pri nich ľudia v divadle oddýchli a zabavili. Moje predstavenia si môžu prísť pozrieť do Astorky, tam nájdu svoje aj psíčkari, ktorých predstavenie Sylvia poteší a v divadle Aréna je mojich asi 5 predstavení. Nedávna premiéra Opona hore bola posledná v mojom režisérskom portfóliu v tomto roku. Práca s hercom je moja doména, vyberám si ľudí, s ktorými si rozumiem, snažím sa im pretlmočiť čo od nich chcem a zatiaľ sa mi darí.

Musím povedať, že máte dosť široký záber, lebo stíhate kastingovú aj dabingovú réžiu. Mnohí herci vraj nevedia tak dobre dabovať, to je fakt také náročné?

Dabing je extrémne ťažká zručnosť a nemôže to robiť hocikto. Je to o hlase, postrehu, ale najviac o praxi, pretože vysoká škola vás všetko nenaučí. V autoškole sa tiež naučíte základ, ale najdôležitejšie je šoférovanie.

Uf, tak už sme pri téme, na ktorú som veľmi zvedává...vekom sme rovesníčky, ja som si autoškolu robila ako 23-ročná. Kedy ste ju absolvovali vy a aké to bolo?

Pamätám si, že autoškolu som robila na strednej škole a stála 600 korún. Na škodovke 120-tke som sa rútila štyridsiatkou a myslela som si, že sa zabijem. Mala som z toho strašný stres...silno som zvierala tuhý volant až som kŕče dostávala do prstov. Hotový thriller! Potom som 15 rokov nešoférovala a dnes je to môj relax.

Na akých autách ste naberali jazdné skúsenosti a ktoré z nich vám najviac prirástlo k srdcu?

Až keď som sa vydala, tak som začala nanovo v Renaulte Clio, neskôr som kúpila mestskú C3-ku, ale v nej som mala pocit menejcennosti. Nikto ma nepustil, všetci sa ku mne správali arogantne. Z jednolitra som prestúpila do benzínového trojlitra BMW 3 v zlatej farbe, ktorý mám doteraz. Vraj je to najlepší motor, aký sa tam vtedy dával bez turba, ani veľa nežere. Potom som zrazu vzbudzovala rešpekt na cestách, zamilovala som sa do šoférovania, jednoducho to prišlo ako láska...

Rešpektujete policajtov slušne alebo si presadzujete svoj názor na dopravný priestupok?

Ten, kto je arogantný, tak musí rátať s vysokou pokutou, ale ja tam nepatrím. Priznám si slušne chybu a snažím sa, aby pokuta väčšinou za rýchlosť nebola príliš vysoká. Prejsť na silnejší motor je obrovská zmena, nečudo, že ma potom občas zastavovali a platila som. Ešte som ich aj do divadla pozvala a boli milo prekvapení.

Milá skúsenosť, to máte v každej oblasti taký pozitívny prístup? A keď do niekoho nabúrate alebo on do vás, tak sa snažíte v pokoji vyriešiť?

Držím sa takého motta, že čo vyžarujete zo seba, to aj prijímate, taký istý druh energie, a vychádza to. Čo sa búračiek týka, tak raz do mňa zboku narazil jeden človek, ktorý ma nevidel, lebo ho oslnilo svetlo, keď sa pripájal z bočnej ulice. Na to ako dlho šoférujem to nebola vážna nehoda a ja som ju nespôsobila. Snažím sa predvídať, myslieť za iných a mať silný motor je omnoho bezpečnejšie, ako sedieť v aute s jednolitrovým motorom.

Vozíte v aute mačky a psíkov. Sú nejakou formou pripútaní či majú sedačku?

Môj psík – čínsky naháč má 7 kg a nemá autosedačku. /smiech/ Surfuje medzi prednými dvomi sedadlami a robí mi spoločnosť. Už ma s ním zastavili policajti a nič mi nepovedali, asi videli, že je vychovaný a disciplinovaný. /úsmev/

Je zima a ešte sa nájde zopár zúfalcov, ktorí neprezujú, keď husto nasneží a jazdia na letných pneumatikách. Máte už prezuté na zimné?

Určite! Dostala som šmyk na letných gumách práve v takom čase sneženia a hodilo ma až na električkové koľajnice, kde bol kus trávy a tam ma to zastavilo. Nedalo sa nič robiť, ale odvtedy už prezúvam v októbri, pre istotu...

S japonskými značkami ako je Honda nemáte životnú skúsenosť?

Je to taká vtipná historka, keď som bola na jednom večierku, kde bola súťaž v šípkach. Jeden môj kamarát, ktorý mal veľkú krásnu Hondu Accord si myslel, že v šípkach vyhrá, tak sme sa stavili, že víťaz si môže jeho auto zašoférovať. Bol presne taký, že na svoje auto nedá siahnuť, nie ešte šoférovať. Vyhrala som, skoro ho porazilo, ale sadol si vedľa mňa a išli sme do premávky. Fantastický pocit z výkonného motora som vtedy zažila prvýkrát a skrsla mi myšlienka, že chcem niečo podobné.

Asi nebude náhoda, že práve teraz sedíte a skúšate nové SUV-čko po facelifte.

Honda CR-V 1,6 i-DTEC 4 WD 9 AT Lifestyle Plus. Jazdili ste taký typ auta?

Toto je úplne iné auto, ktoré som ešte nemala možnosť šoférovať, ale páči sa mi z hľadiska bezpečnosti. Keby som mala deti, tak nad takým autom uvažujem. Pôsobí zvonku robustne, ale veľmi elegantne. Interiér bol prehľadný aj prístrojovka, všetko som hneď pochopila. Našla som tu zelený ekonomický gombík, pri ktorom sa jazdí úsporne, ale najviac ma v CR-V-čke zaujal priestor všade na sedadlách, v kufri, kde viacčlenná rodina odvezie kočík aj batožinu a hurá na dovolenku. Príjemný a vyšší posed na sedadle, výhľad z auta úžasný, veľké spätné zrkadlá. Všimla som si špeciálne zväčšujúce zrkadielko na kontrolu detí, zadných pasažierov. Dieselový motor poháňaný okolo 140 koní pod kapotou bolo adekvátne na tak veľko-robustné auto. Dalo predpokladanú dynamiku, ale nešla som s ním nabalená, tak neviem posúdiť, ale inak veľmi dobré jazdné vlastnosti aj podvozok. Automatickú prevodovku som jazdila v Amerike, tam na nej robia aj autoškolu. Priznám sa, že ja milujem klasické manuálne radenie, keď cítim, že dávam autu povely ja. Okrem toho ma to baví, lebo je to pre mňa umenie, nie sa len voziť. Tento model by som si kúpila s čisto manuálom, ale pre mnohých záujemcov je dobrá voľba v automate so sekvenčným radením pod volantom a k tomu 9 rýchlostí, tak nie je čo riešiť. Určite dobrá ponuka pre každého.

Text a foto: Alena Chorvátová

Späť