Zapadol mi rúž...?!

02.11.2024 09:02

Vyštudovaná astrofyzička a bývalá hudobná redaktorka Fun Radia, ako PR manžérka spolupracovala s rôznymi slovenskými hudobnými hviezdami a stále spolupracuje so Slovenským paralympijským výborom. Je autorkou viacerých kníh a o svojej liečbe onkologického ochorenia, zachytila v knihe Rok Amazonky. Prezradila, aký je jej život spoza volantu, keďže v živote dosť cestovala a pre našich čitateľov Auto a žena otestovala nový Hyundai Fastback. Jej postrehy si môžete pozrieť vo videách, ale aj prečítať jej auto-moto skúsenosti. :)

Založila si OH Amazonky, kde si bola dlhé obodobie predsedníčkou a momentálne spolupracuješ so Slovenským paralympijským výborom. Možno by si mohla spomenúť ženám, ako by sa mali vyhnúť diagnóze rakoviny prsníkov….

Tak práve teraz v októbri mi pred 12 rokmi diagnostikovali toto ochorenie s následnou mastektómiou, rádioterapiou a hormonálnou liečbou.Táto choroba sa týka hlavne žien v produktívnom veku, z čoho vyplýva, že sú pod dosť veľkým celoživotným stresom a ten patrí medzi civilizačné okolnosti, ktoré vedú k týmto onkologickým ochoreniam. Dôležitými krokmi včasnej diagnostiky tohto ochorenia je pravidelné samovyšetrovanie prsníkov, sonografia od 20 do 40 rokov a potom mamografia každé dva roky s účasťou na skríningu. To sú také základné informácie, ktoré by ženy mali vedieť.

Obráťme list, Evka… a zaspomínaj na tvoje začiatky šoférovania. S čím sa ti viažu?

Ako 19-ročná som začala šoférovať na obrovskej Volge, ktorá bola výrazná, keďže jej karoséria bola červená a strecha žltá. Bolo to bezpečné auto, že ste v ňom nepotrebovali bezpečnostné pásy. Naučila som sa na ňom jazdiť relatívne dobre. A keďže som v tých 80-tych rokoch robila dídžejku, tak jazda s Volgou bola ozaj komfortná. Dokonca policajti ma o druhej ráno zastavili a dali mi fúkať. A boli prekvapení, že som nafúkala nulu, pretože som bola v práci.

Cestné lišaje občas mávajú vodiči a ty si výnimka alebo sa ti nevyhol nejaký malý škrabanec?

Dvakrát som zozadu preliačila nárazník, čo som si nevšimla a raz do mňa nacúvala žena na parkovisku, lebo sa rozhodla, že tam nechce zaparkovať a nacúvala rovno do mňa! Kultivovane sme sa dohodli, čo bolo treba. K tomu som mala aj bonusy na havarijnej poistke, čo tiež pomohlo. Vážne nehody, ani pokuty neplatím, lebo som vzorný vodič a snažím sa takých vodičov, ktorí sú nezodpovední, upozorniť, ak nedodržuje predpisy. V tom som nekompromisná...

Málokedy počujem, že je vodič bez nehôd a pokút, ako ty, ktorá už nejaký rôčik vlastní vodičské oprávnenie…

No, ale stalo sa mi, že som nezaplatila diaľničnú známku, lebo som zabudla! Bola som presvedčená, že mi príde informácia, kedy to mám zaplatiť. Neposlali mi to do mojej pošty, ale do schránky Slovensko.sk a, keď som ju otvorila, tak som tam mala každý mesiac sto eurovú pokutu za diaľničnú znamku, celkovo to bolo za 800 eur! Napísala som im list, že som nemala tú danú notifikáciu v pošte, a okrem poslednej sto eurovej zaplatenej pokuty som  tie predchádzajúce nezaplatila, lebo som nevedela. Nakoniec mi tie pokuty odpustili, tak som si už potom kúpila znamku online, aby mi po roku prišla notifikácia, kedy viem, že už mám platiť na ďalší rok. 

V zime a za zlých poveternostných podmienkok sa občas pritrafí nečakaná kolízia. Ocitla si sa v takej situácii?

So synom som išla lyžovať do Tatier, keď sa stalo, že z auta, ktoré išlo oproti, sa za jazdy odtrhlo koleso, a trafilo mi chladič, ktorý vytiekol. Z auta vystúpili dvaja mladíci, ktorí išli práve zo servisu a koleso mali zle utiahnuté. Nakoniec ma odtiahli do najbližšieho servisu pri Martine, kde automuselo zostať. V tom čase som pracovala vo Fun Radiu a volala som riaditeľovi Borisovi Kolárovi, ktorý zabezpečil môj odvoz na chatu, kam sme mali ísť. Prišiel Hummer a môj 12-ročný syn bol z toho úplne hotový. Koncom lyžovačky už bolo auto opravené a mohli sme ísť domov. Podobná situácia bola v lete, keď som opäť išla so synom na dovolenku do Slovinska a už na rakúskej strane sa mi odtrhol výfuk a pred nami ešte cesta asi 500 kilometrov. Hučalo to, dymilo sa z kapoty a to sme jazdili rýchlosťou iba 60 km/h! Stáli sme snáď na každej pumpe, kde sme čakali, kým sa to ochladí a pokračovali ďalej. Akonáhle sme prišli, tak auto som dala do opravy a kým sme tam boli, tiež to za týždeň opravili... :)

Už len vtipná „bodka“ na záver?

V servise som vysvetľovala, že mi tam stále niečo hrkoce, nech mi to pozrú. Vyskúšali auto a po dôkladnej analýze zistili, že mi tam v nejakej dutine kufra zapadol rúž, ktorý mi nešťastne vypadol z kabelky a sústavne tam nepríjemne hrkotal! Haha...ešte mi potom slúžil ďaľšie dva roky… :)

Text, foto a video: Alena Chorvátová

Späť