Lóve 2 je drsné a akčné

JAKUB KRONER

režisér, scenárista

Filmy Lóve a Lóve 2 delí 13 rokov. Na pokračovanie je to dosť dlhá prestávka. Prečo?

Pri Lóvečku sme si robili srandu, že po 100 tisíc divákoch urobíme dvojku. Hranicu 100 000 divákov sme prekročili, ale stále som to bral ako fór. Po rokoch som sa náhodne stretol s ľuďmi z jednotky na akejsi párty, okamžite sme nabehli na rovnakú vlnu a zrazu som si dvojku vedel reálne predstaviť. Len som rozmýšľal, z ktorej strany ju uchopiť. Potom nám plány brzdil kovid, scenár som viackrát prepisoval, ale v konečnom dôsledku som rád, druhý príbeh poriadne vyzrel a prospelo mu to. A aj keď voľne nadväzuje na jednotku, Lóve 2 je samostatný film, diváci si ho užijú aj bez jednotky.

Kam si teda Lóve 2 posunul? O čom je pre teba?

Pointa dvojky je o tom, že tie spomienky, ktoré v nás zanechali ľudia, ktorých máme radi, sú to najdôležitejšie, čo nám možno s odstupom času zostáva. Plus samozrejme je tam humor a akcia. Stále je to fiktívny príbeh. Posunuli sa postavy, v tridsiatke predsa len už majú niečo za sebou a riešia iné veci ako keď mali dvadsať. Posunul sa žáner, spravili sme akčný thriller, akých sa tu robí málo. Takisto sme posunuli fyzické hranice, veľká časť príbehu sa odohráva v Thajsku. Sme skúsenejší aj ako filmári, máme iné technické možnosti a úžasné spolupráce s profesionálmi ako Vlado Furdík.

Čím ťa zaujalo Thajsko natoľko, že si tam zasadil časť príbehu?

Milujem tú krajinu, má neuveriteľne fotogenické miesta a chceli sme ich ukázať aj divákom. Po jednotke sme dokonca vtipkovali, že sa tam asi mohla zašiť jedna z postáv. Spolupráca s thajskými filmármi bola jedna z najzaujímavejších vecí, čo som zažil. Ale aj najnáročnejších - tým, že sme boli ďaleko od domova, v iných podmienkach, museli sme byť veľmi dobre pripravení a zorganizovaní, aby sme stihli natočiť všetko, čo sme chceli, vo veľmi presne vymedzenom čase. Nebol priestor na chyby.

Ako došlo na spoluprácu s Vladimírom Furdíkom, Night Kingom z Hier o tróny a kaskadérskym choreografom Zaklínača?

Prihovoril som sa mu na jednom comicone a skoro som odpadol, keď mi neskôr zavolal, že ho môj projekt vážne zaujíma. Je žiadaný na veľkých medzinárodných produkciách, ale aj tak bol ochotný nájsť si čas na nás. Povedal mi, že menšie produkcie sú v niečom osobnejšie a chýba mu to, takisto už dlho nerobil na slovenskom filme. V Lóve 2 teda hrá, robil choreografiu na všetky fight scény, ale hlavne je to skvelý a ľudský profík, dal nám plno cenných rád.

Čo bolo pre teba najťažšie pri práci na Lóve 2 a naopak, čo si si užíval?

Najťažšie bolo udržať sústredenie, motiváciu a energiu štábu počas celého filmu. Keď už sme konečne mali scenár a pustili sme sa do práce, stále prichádzali nejaké zdržania a zmeny plánov mimo našej kontroly, dosť to rozbíjalo pozornosť. Tak sme za celý prvý rok nakrútili len pár minút filmu a zase sa na niečo čakalo. Ale nakoniec som takto s odstupom za tie zdržania rád, viedli k zmenám, ktoré boli pre film dobré. Keď už sa to ale rozbehlo, veľmi som si užíval atmosféru na pľaci, a ako ten situačný humor prirodzene presakoval do filmu. Nachystal som miesta v scenári, kde niektorí herci mali improvizovať, veľmi som sa na to tešil. Zuzka Porubjaková, Tina, Gregor Hološka alebo Dano Fischer sú v tom skvelí a pri niektorých hláškach, čo vymysleli, sme pri monitore plakali od smiechu. Čakám, ktoré zľudovejú.